Kvetná nedeľa sa nazýva aj Nedeľou Palmových ratolestí, pretože je to pripomienka  na Krista, ktorý slávnostne vstupoval do Jeruzalema.

Patril k radostným dňom plným zábavy už takpovediac od svitania, pretože v minulosti sa chodievalo šibať a polievať skoro ráno. V ľudovom prostredí to bol tradičný sviatok mužov, mládencov, chlapcov, ktorí chodia od skorého rána po šibačke a oblievačke

V Rímskej ríši sa na konci 3. storočia n.l. šírilo kresťanstvo a dotklo sa aj rodiny cisára Diokleciána. ol jeden z rímskych cisárov, ktorý vieru v Ježiša Krista spočiatku toleroval. Aký paradox, keď ich neskôr masovo likvidoval v aréne.

Veľká noc je tu a témou dňa by sa stali veľkonočné plány, ktoré nám pokazil koronavírus a s ním vynútená karanténa. Inak by sme sa rozhodovali či ísť športovať, relaxovať alebo začleniť do programu rodinné návštevy... Otestujete sa, ako ste na tom s veľkonočnými tradíciami.

… je najvýznamnejším sviatkom kresťanskej cirkvi, ktorý sa slávil ešte v dobe predkresťanskej. Z tej doby dodnes vychádzajú aj rôzne špecifické tradície a symbolika. K základnej symbolike Veľkej noci patria mláďatá zajacov, kuriatok, baránky.

Začnite myslieť na ľahké jarné pokrmy, omáčky, šaláty a rozhodne skúste i výborné, tradične zelené veľkonočné polievky! Potešte chuťové bunky, ale aj oči. Vyskúšajte netradičnú Špenátovo-syrové fašírky, Špenátové rezne a Špenátový bezgluténový chlebíček.

Dva tri týždne pred Veľkou nocou na nás z každej strany začnú útočiť kraslice v spoločnosti chronicky známej dvojice kuriatka so zajacom. Niektorí sa aj potešia, ale je dosť takých, ktorí už v predtermíne majú veľkonočnej nálady plné zuby. 

Viete, že veľkonočné čokoládové vajíčka sú vlastne francúzsky nápad, s ktorým prišli cukrári z versaillského kráľovského dvora Ľudovíta XIV. v 18. storočí? Devätnáste storočie prinieslo svetoznáme klenotnícke vajíčko Fabergé.

Po fašiangoch, období ktoré je charakteristické konzumáciou kalorickej stravy, zabíjačiek, svadieb, fašiangových sprievodov, zábav, plesov a bálov prichádza čas skromnosti, kajúcnosti a pôstu.Naši predkovia dodržiavali dlhý 40 dňový pôst.

Naši predkovia vnímali obdobie jarnej rovnodennosti ako vzkriesenie prírody po zime. Napriek svojej dobe vedeli zistiť pomocou – tzv.gnómu, kedy je slnko nad rovníkom a prechádza z južnej pologule na severnú.