Spoznáte ju na prvý pohľad podľa jej typického tvaru krtinca. Ten jediný a pravý originál! Krtkova torta Originál od Dr. Oetker je najznámejšou a dlhodobo najpredávanejšou zmesou na pečenie v Slovenskej republike.

Dolný Zemplín sa pripravuje na sviatky jari vo veľkom štýle. Veľká noc tu už dávno neznamená len začiatok letnej sezóny či prehliadku folklóru – stala sa vyhľadávaným obdobím pre návštevníkov, ktorí hľadajú jedinečné spojenie spirituality, kvalitného oddychu a výnimočnej vinárskej tradície.

Naši predkovia vnímali obdobie jarnej rovnodennosti ako vzkriesenie prírody po zime. Napriek svojej dobe vedeli zistiť pomocou – tzv.gnómu, kedy je slnko nad rovníkom a prechádza z južnej pologule na severnú. 

Z liturgického hľadiska si veriaci pripomínali slávnostné a tajomné vzkriesenie alebo zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Keďže tento akt je nepochopiteľný rozumom patrí k tajomstvám viery. Pre kresťanov na celom svete je zmŕtvychvstanie Ježiša Krista víťazstvom života nad smrťou a nádejou na večný život.

Kresťania v období veľkej noci oslavujú vzkriesenie Ježiša Krista a je to pre nich jeden z najväčších kresťanských sviatkov. Pravoslávni kresťania považujú veľkonočné sviatky za najvýznamnejšie sviatky v roku. Na rozdiel od katolíckej Veľkej noci, pravoslávne veľkonočné sviatky sú posunuté, približne o týždeň.

Viete, že veľkonočné čokoládové vajíčka sú vlastne francúzsky nápad, s ktorým prišli cukrári z versaillského kráľovského dvora Ľudovíta XIV. v 18. storočí? Devätnáste storočie prinieslo svetoznáme klenotnícke vajíčko Fabergé.

… je najvýznamnejším sviatkom kresťanskej cirkvi, ktorý sa slávil ešte v dobe predkresťanskej. Z tej doby dodnes vychádzajú aj rôzne špecifické tradície a symbolika. K základnej symbolike Veľkej noci patria mláďatá zajacov, kuriatok, baránky.

Tak, a už je tu Veľká noc! Začína Kvetnou nedeľou a končí tou Veľkonočnou. Medzi nimi sú ďalšie dni, ktoré majú svoje vlastné meno - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. U nás do Veľkej noci zahŕňame ešte aj Veľkonočný pondelok.

Po fašiangoch, období ktoré je charakteristické konzumáciou kalorickej stravy, zabíjačiek, svadieb, fašiangových sprievodov, zábav, plesov a bálov prichádza čas skromnosti, kajúcnosti a pôstu.Naši predkovia dodržiavali dlhý 40 dňový pôst.

Na Veľký piatok platil pre rímsko – katolíckych, gréckokatolíckych, ale i pravoslávnych veriacich prísny pôst, ktorý sa stále dodržiava. V regióne hornej Nitry sa napríklad jedla drevená polievka (vývar zo sušených hrušiek), bez zápražky, alebo len chlieb a voda