Pri rozširovaní svojich rodových dŕžav sa neštítili vo veľkom využívať sobášnu politiku, ako najjednoduchší nástroj na zveľaďovanie svojho majetku a bohatstva. Vďaka heslu - Austria felix, nube, ktoré bezpodmienečne Habsburgovci dodržiavali, sa stali počas 14. storočia jedným z najvýznamnejších nemeckých aj európskych rodov.
Ich životy sprevádzali prísne zvyklosti a protokol dvora. Zaznamenávali sa dôležité udalosti ako bolo narodenie, svadba a samozrejme úmrtie. Telo mŕtveho panovníka bolo vždy zabalzamované a pochované spolu so srdcom pod kapucínskym kostolom vo Viedni. Zakladateľkou tejto tradície pochovávania panovníckych členov rodiny bola Anna Tirolská, manželka rímskonemeckého cisára Mateja II. Habsburského. V roku 1633, po dobudovaní krypty, mohli spočinúť prvé pozostatky panovníckeho rodu. Do krypty sa pochovávalo celých 283 rokov a miesto posledného odpočinku tu našlo 142 členov rodu, z toho 12 cisárov a 18 cisárovien a kráľovien.
Medzi umelecké skvosty patrí sarkofág – dvojitá rakva Márie Terézie a jej manžela cisára Františka Štefana I. Lotrinského, z dielne rakúskeho sochára Balthasara Ferdinanda Molla, ktorý je v kontraste so strohou rakvou ich syna Jozefa II. Posledným tu pochovaným cisárom bol František Jozef I. v roku 1816.
Osobné záľuby členov rodiny, boli a sú tým pravým žriedlom kuriozít, čiastočne s tragickým, čiastočne s komickým dopadom. Príkladom sú dva protichodné životné príbehy. Bolo verejne známe, že panovník Karol V. (1500 – 1558) – vládca Svätej rímskej ríše, sa pomaly prejedal k smrti. Protipólom mu bola vo svojej dobe, krehká cisárovna Alžbeta Bavorská - Sisi(1837 – 1898), ktorá prekvapovala tým, že skoro nič nejedla a namiesto bohatých hostín sa venovala cvičeniu. Hudobne nadaným bol LeopoldI.(1640 – 1705), ktorý bol kultivovaným človekom. Prispel k založeniu univerzít v Innsbrucku, Olomouci a Vratislavi. Bol donorom umenia, najmä hudby. Leopold pri príležitosti svojej svadby, vlastnoručne skomponoval operu. Podporoval dvornú kapelu, ktorá patrila k najlepším na svete. Dobové pramene tvrdia, že si vyberal úradníkov aj podľa speváckych schopností. Jedným z panovníkov, ktorý sa neštítil pracovať so zemou vo svojej záhradke, bol cisár František, ktorý miloval svoje tulipány. Odhodlaným a veľkým cestovateľom bol zase Jozef, ktorý inkognito precestoval Európu v poštovom koči.
TIP: Tajuplné svadobné šaty rakúskej cisárovnej Alžbety
Portrét cisárovnej z roku 1857, ktorý znova objavili v roku 2021, zachytáva podobu jej svadobných šiat, čo umožnilo zrekonštruovať túto prekrásnu róbu pomocou najmodernejšej techniky. Výnimočný výsledok tejto práce bude teraz spolu s obrazom po prvý raz predstavený verejnosti.
Výstava Tajuplné svadobné šaty rakúskej Cisárovnej Alžbety, je otvorená od 12. mája do 5. novembra 2023.
Zdroj foto:
1 - Joseph Neugebauer Vienna, 1857, © Slezské zemské muzeum, Opava a Exhibition view © KHM-Museumsverband
2 - Munich, 1854 / Reconstruction: Vienna, 2023 Imperial Carriage Museum Vienna, Department of Court Uniforms © KHM-Museumsverband
