Rozhovor s Martinom Horičkom, autorom knihy Gottwaldov demokrat

Ako ste sa dostali k Jánovi Ševčíkovi a prečo ste sa zamerali práve na túto osobnosť?

M.H.: Na život Jána Ševčíka som prvýkrát narazil ešte počas štúdia histórie. Jeho príbeh ma okamžite zaujal. Bol nekonvenčný, originálny a predovšetkým celkom neprebádaný. Pripomínal mi historický román. Keď som sa ponáral do jeho osudu stále hlbšie, postupne som zisťoval, že je tiež veľmi tragický a ešte komplexnejší, než som si pôvodne myslel.

V čom je pre Vás táto postava najzaujímavejšia a prečo by sa o nej malo aj dnes hovoriť?

M.H.: Ján Ševčík sa zúčastnil takmer všetkých významných udalostí a historických procesov, ktoré sa v prvej polovici 20. storočia odohrali na Slovensku. Vystriedal viaceré znepriatelené politické tábory, osobne spolupracoval s Tisom, Benešom či Gottwaldom a bojoval v oboch svetových vojnách. Ševčíkov život nám však nerozpovie len príbeh o jednom zaujímavom politikovi stratenom v čase, ale aj o vývoji a povahe (česko)slovenskej spoločnosti. Tragický osud tejto zabudnutej postavy nám odhaľuje, ako sa formovalo moderné Slovensko a aké historické traumy sa nachádzajú skryté v našom kolektívnom podvedomí.

Ktorý moment v živote J. Ševčíka vidíte ako kľúčový vzhľadom na jeho politické pôsobenie?

M.H.: Život Jána Ševčíka mal dva kľúčové momenty, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili nielen jeho osobné, ale aj celoštátne smerovanie. Prvým bolo jeho zapojenie sa do protifašistického odboja, vďaka čomu sa stal počas SNP popredným slovenským politikom a zakladateľom Demokratickej strany. Druhý zlomový moment v jeho živote nastal vo februári 1948, keď pomohol komunistom vedeným Klementom Gottwaldom zmocniť sa Československa.

Ako vznikala vaša kniha, prekvapili Vás niektoré fakty pri študovaní J. Ševčíka?

M.H.: Na Ševčíkovom príbehu ma prekvapili najmä jeho komplikované osobné vzťahy. Nečakal som, že dlhé roky tajne spolupracoval s Edvardom Benešom a neskôr aj so sovietskou vládou, ktorú informoval o dianí v krajine. Mal navyše zložitú povahu, vďaka ktorej si narobil mnoho nepriateľov. Pre pochopenie Ševčíkovho života je dôležitý aj vzťah s Annou Ševčíkovou, jeho druhou manželkou, s ktorou sa spoznal za druhej svetovej vojny a zblížili sa, keď bojovali ako partizáni bok po boku proti Nemcom. Vždy mu bola vernou družkou a aktívne mu pomáhala obsadzovať vysoké štátne funkcie. Neskôr sa aj ona stala političkou s celoštátnym rozmerom.

Bolo zložité dostať sa k niektorým skutočnostiam? Ako by ste zhodnotili priebeh zberu všetkých faktov?

M.H.: Skúmanie historickej osobnosti je vždy zložitý proces. Aj pri Jánovi Ševčíkovi som sa dlho trápil s nedostatkom relevantných materiálov. Strávil som preto množstvo času bezradným prehľadávaním archívov na Slovensku aj v Česku. Historický výskum často pripomína detektívnu prácu a v prípade biografie to platí ešte dvojnásobne.

O knihe 

Gottwaldov demokrat odhaľuje viac, než sa na prvý pohľad zdá

Kniha Gottwaldov demokrat analyzuje pôsobenie Jána Ševčíka na politickom poli našich dejín. Zúčastnil sa takmer všetkých významných udalostí a historických procesov, ktoré sa v prvej polovici 20. storočia odohrali na Slovensku. Bol legionárom, za 1. ČSR pôsobil ako tajomník poslaneckého klubu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, po vyhlásení Slovenského štátu sa zapojil do ilegálneho odboja a po vypuknutí SNP bojoval ako partizánsky veliteľ proti Nemcom. Svoju naozaj historickú úlohu však zohral počas komunistického prevratu vo februári 1948. Napriek tomu býva dnes často a neprávom prehliadaný.

„Na život Jána Ševčíka som prvýkrát narazil ešte počas štúdia histórie,“ hovorí historik a autor knihy Martin Horička. „Jeho príbeh ma okamžite zaujal. Bol nekonvenčný, originálny a predovšetkým celkom neprebádaný. Pripomínal mi historický román. Keď som sa ponáral do jeho osudu stále hlbšie, postupne som zisťoval, že je tiež veľmi tragický a ešte komplexnejší, než som si pôvodne myslel.”

Zaujímavosťou je, že Ševčík vystriedal viaceré znepriatelené politické tábory, spolupracoval s Tisom, Benešom či Gottwaldom. Jeho činy však nie sú len súborom faktov, ale skrýva sa za nimi omnoho viac.

„Ševčíkov život nám nerozpovie len príbeh o jednom zaujímavom politikovi stratenom v čase, ale aj o vývoji a povahe (česko)slovenskej spoločnosti. Tragický osud tejto zabudnutej postavy nám odhaľuje, ako sa formovalo moderné Slovensko a aké historické traumy sa nachádzajú skryté v našom kolektívnom podvedomí,” vysvetľuje Horička.

Pri študovaní rôznych archívnych zdrojov na Slovensku a v Česku, ku ktorým nebolo vždy jednoduché sa dostať a častokrát pripomínalo skôr detektívnu prácu, autora zaujali aj informácie zo súkromného života:

„Na Ševčíkovom príbehu ma prekvapili najmä jeho komplikované osobné vzťahy. Nečakal som, že dlhé roky tajne spolupracoval s Edvardom Benešom a neskôr aj so sovietskou vládou, ktorú informoval o dianí v krajine. Mal navyše zložitú povahu, vďaka ktorej si narobil mnoho nepriateľov. Pre pochopenie Ševčíkovho života je dôležitý aj vzťah s Annou Ševčíkovou, jeho druhou manželkou, s ktorou sa spoznal za druhej svetovej vojny a zblížili sa, keď bojovali ako partizáni bok po boku proti Nemcom. Vždy mu bola vernou družkou a aktívne mu pomáhala obsadzovať vysoké štátne funkcie. Neskôr sa aj ona stala političkou s celoštátnym rozmerom.“

Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

• 01 01
•  

O autorovi:

Martin Horička (1995) je historik a publicista. Pôsobí ako interný doktorand na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a špecializuje sa na dejiny 20. storočia, politické biografie a medzinárodné vzťahy po druhej svetovej vojne. Pravidelne prispieva do viacerých periodík a je autorom mnohých odborných i populárno-vedeckých prác.