Legendy o sv. Martinovi a tradície

Tradícia sviatku sv. Martina je rozšírená najmä v strednej Európe - u nás,  v Česku, na Morave  a viaže sa 11. novembru. V časti západnej a južnej Európy je sviatok známy skôr cirkevne alebo ako deň lampiónových sprievodov než ako gastronomický sviatok s husou.

st_martin

Legendy

Najznámejší príbeh o sv. Martinovi hovorí, že ako mladý rímsky vojak v zime odrezal polovicu svojho plášťa a dal ju tulákovi. Podľa legendy sa mu potom vo sne zjavil Kristus oblečený v tej polovici plášťa, čo Martinovi potvrdilo jeho kresťanské poslanie.

Spomínaná legenda sa stala základom kultu sv. Martina, ktorý bol na Slovensku rozšírený najmä v 13. až 16. storočí. Iná legenda spomína skromného muža menom Martin z Tours, ktorý sa skrýval pred cirkevnými vyslancami, ktorý prichádzali so správou o jeho voľbe, aby sa stal biskupom. Ten sa ukrýval v husinci s husami, ktoré ho gagotaním prezradili a nakoniec musel prijať postavenie biskupa. Posledná legenda z nášho územia spomína gagotajúce husi, ktoré rušili pri kázaní sv. Martina.

A prečo je spájaný tento sviatok sv. Martina s husami?

Najstaršia doložená zmienka o martinskej husi sa viaže k mníchovi Antonovi von Snakenburgovi, ktorý zomrel v roku 480, ale svätomartinská tradícia sa ustálila už v ranom stredoveku. Korene zvyku sa dávajú do súvisu v období feudalizmu s koncom poľnohospodárskeho roka, s odvodom daní a dávok vrchnosti, adventným pôstom a v niektorých oblastiach aj s ochutnávkou mladého vína. Husi sa odovzdávali ako naturálna dávka zemepánom, ale v Bratislave Židia odovzdávali martinské husi vo forme dane kráľovi.

Podľa ľudového výkladu mali byť husi potrestané a preto mali smerovať do pece na svätomartinský pekáč. Pečenie husí na jeseň mal aj praktický pôvod, práve v tom to období ich vykrmovali a zabíjali, preto boli prirodzenou súčasťou sviatočnej hostiny. Tradične pripravuje pečená hus, často s kyslou kapustou a knedľou. Ale každý kraj má svoje špecifiká.

V Nemecku, Rakúsku, Česku a na Slovensku je hus stále najviditeľnejším gastronomickým symbolom sviatku. V niektorých regiónoch sa k jedlu pridáva mladé víno — najmä v rakúskom Burgenlande a v česko-slovenskom vinárskom prostredí.

Slovensko: Na Slovensku sa svätomartinská hus tradične podáva s kapustou a knedľami či lokšami; v niektorých oblastiach sa k nej pije aj mladé víno.

Česko: Svätomartinská hus s kapustou a knedľou je stále bežnou podzimnou hostinou okolo 11. novembra.

Rakúsko: Pečie sa Martinigansl, často s červenou kapustou, knedľami a gaštanmi; v Burgenlande sa k tomu spája otváranie vinárskych pivníc a mladé víno.

Nemecko: Pečená Martinsgans je rozšírená najmä v Bavorsku a na vidieku; v Porýní sú výraznejšie detské sprievody s lampiónmi.

Poľsko: Hus je súčasťou svätomartinských osláv; v Poznani sa k nej pridáva tradičný rogal świętomarciński — rožok plnený bielym makom.

Francúzsko: Hus ako sviatočné jedlo na Martinmas má historické korene; tradícia odtiaľ sa šírila do Nemecka a neskôr do Švédska.

Dánsko a Švédsko: V Dánsku je známa Mårtensgås — martinská hus; vo Švédsku sa zvyk rozšíril v 16. storočí.

Taliansko: Sv. Martin má silnú úctu a sviatok sa zachováva, hoci pečená hus nie je všade rovnako bežná ako v strednej Európe.

Zdroj foto: FB MorninOffering

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy