Už úvodnými scénami, keď v bare popíjajú dvaja vrahovia a zrazu sa pred nimi objaví ich obeť... Keď sa Jordie Bennetovej a Shawovi Kinnardovi stretnú pohľady v lacnom bare, ihneď medzi nimi preskočí iskra. Hoci Shaw pôsobí nebezpečným dojmom, ženy jeho drsné vyžarovanie priťahuje. Úspešná podnikateľka Jordie však pocíti nielen príťažlivosť, ale aj hrozbu. Obaja sa v tomto zapadákove ocitli náhodou, no každý z iného dôvodu. Ju sem ktosi vylákal pod zámienkou, že má dôležité informácie o jej bratovi, jeho ktosi najal, aby ju zabil. Ibaže Shaw má s Jordie iné plány: unesie ju a dúfa, že sa mu tak podarí získať tridsať miliónov, ktoré ukryl jej brat.
Ďaleko od civilizácie si Jordie uvedomí, že jej jediná šanca na záchranu je Shawa nejako prekabátiť, no on rýchlo príde na to, že sa jej nedá veriť. Zúfalo túžia po odpovediach – i jeden po druhom – a rozhodnú sa urobiť riskantný krok, ktorý by mohol byť zároveň aj ich posledným.
Sandra Brownová je zručná, skúsená autorka, ktorá vynikajúco využíva rôzne uhly pohľadu, strieda tempo príbehu a vie, kde pritlačiť, aby si vás získala a udržala. Nečakané zvraty a napätie potešia tých, čo majú radi detektívnu linku. A romantika, elektrizujúce situácie zasa urobia radosť čitateľkám.
Kniha Zrada je súčasťou veľkej akcie Knižný kompas. Moderátorka Karin Majtánová si ju prečítala už ako rukopis a veľmi si ju pochvaľovala: „Milujem knihy so strhujúcim dejom, kriminálnou zápletkou a nečakanými situáciami. Presne toto mi poskytol román Zrada. Už teraz presne viem, koho ním poteším na Vianoce. Určite môjho otca a sestru – obaja sú totiž vášniví čitatelia detektívok a krimi románov.“
https://femme.sk/index.php/volny-cas/kniha/item/13604-romanticky-triler-ktory-si-vas-ziska-zrada#sigProId11c0b3cd5d
Začítajte sa do novinky Zrada:
P R O L Ó G
Presne dvadsaťdva minút pred tým, ako sa Mickey Bolden stretol so Stvoriteľom, si hodil do úst hrsť pukancov a povedal: „Do baru vošla žena.“
Shaw Kinnard, ktorý sa hrbil na barovej stoličke vedľa Mickeyho, mlčky hľadel do svojej tequily. Párkrát znudene zakrúžil pohárikom a utrúsil: „A čo?“
„A nič.“
„To má byť nejaký vtip?“
„Nie je to žiadny vtip. Vôbec to nie je smiešne.“
Shaw sa razom prestal nudiť, akoby ho niekto pichol špendlíkom. Zvrtol hlavu a pozrel na Mickeyho.
Mužove oči neboli väčšie ako dve sušené hrozienka, napoly zakryté tukovými vačkami, ale Shaw aj tak dokázal sledovať ich pohľad z jedného konca baru na druhý. Najradšej by sa pozrel sám, no odolal pokušeniu a neodtrhol zrak od partnerovej spuchnutej tváre. Desil sa odpovede, no predsa sa spýtal:
„Nejaká konkrétna žena?“
„Veľmi konkrétna. Naša žena.“
„Ona je tu?“
„Tak ako tu ja pred tebou sedím.“ Mickey si z rúk oprášil pukancovú soľ. „V tejto chvíli na jednej hodine nad tvojím pravým plecom. Sadá si na stoličku tam, kde sa bar zatáča, takže sa neobracaj, lebo je tvárou k nám.“
Mickeyho úškrn naznačoval, že sú obaja muži zahĺbení do príjemného nenúteného rozhovoru, no v skutočnosti bol pre nich príchod Jordie Bennettovej ako zásah elektrickým prúdom.
„Tak týmto sa môže všetko kráľovsky posrať,“ zašomral Shaw. „Je sama?“
„Prišla sama.“ Mickey žmurkol jedným spuchnutým okom. „Ale noc je ešte mladá.“ S tým úškrnom v tvári bol ešte škaredší, ak to vôbec bolo možné.
Shaw sklopil zrak späť do pohárika s tequilou Patrón Silver.
„Myslíš, že nás odhalila?“
„Nie. Ako by mohla?“
„Tak čo tu, dopekla, robí?“
Mickey neurčito mykol plecami. „Možno len dostala chuť na drink.“
„A akurát v deň, keď sme prišli do mesta?“
„Už som zažil aj podivnejšie náhody.“
„Ja som z takýchto podivných náhod dosť nervózny.“
„Lebo nemáš také skúsenosti ako ja,“ vyhlásil Mickey. Shaw si ho s neskrývaným pohŕdaním premeral. Takáto namyslenosť bola totiž hlúpa a nebezpečná. „No tiež nie som úplný nováčik.“
„Tak by si mal vedieť, že ak sa na ceste vyskytne prekážka, treba si zachovať chladnú hlavu.“
„Prekážka? Toto je hotová priepasť.“
„Možno, ale kým nezistíme viac, budem sa na to pozerať ako na podivuhodnú náhodu a nebudem robiť unáhlené závery, ktoré by boli zrejme mylné. Také veci sa stávajú. Aj tie najlepšie plány sa občas zvyknú posrať. Niekedy musíš ísť skrátka s prúdom a improvizovať.“
„Áno? A čo keď ťa ten prúd odnesie až niekam do žumpy?“
„Upokoj sa, človeče,“ utrúsil Mickey lenivo. „Všetko je v pohode. Len sa tu tak normálne rozhliada. Vôbec sa netvári, že by niekoho hľadala. Práve cezo mňa prešla pohľadom, a nič. Žiadna veľavravná iskra v tých jej belasých očiach.“
Shaw si zdvihol pohár k perám. „To preto, lebo si škaredý ako noc.“
„No tak, je veľa žien, ktorým sa páčim.“
„Keď myslíš.“ Shaw do seba obrátil zvyšok tequily a pozrel smerom k objektu ich záujmu, ktorý práve ďakoval barmanovi za pohár bieleho vína, čo položil na bar.
Ona bola tým dôvodom, prečo boli dnes s Mickeym tu — v tomto zapadákove kdesi na juhu strednej Louisiany, nie tu ako v miestnom pajzli na blatistom brehu pomalej rieky. Ani nevedel, či sa táto búda z vlnitého plechu vôbec nejako volá.
Nad dverami z vonkajšej strany blikal len červený neónový nápis BAR.
Vo vzduchu sa vznášal cigaretový dym zmiešaný s potom robotníkov, ktorí tvorili väčšinu miestnej klientely. Z jukeboxu, ktorý vyzeral, akoby mal za sebou už dvadsať hurikánov, hučalo akési miestne blues.
On a Mickey sem s tým spustnutým výzorom bez problémov zapadali. Nebolo to však miesto, kde by človek čakal niekoho ako Jordan Elaine Bennettová, pre rodinu a kamarátov známa ako Jordie. A predsa tu bola. A pila biele víno, kristepane. Na mieste, kde sa nalievalo len pivo a tvrdý chľast, si nemohla dať nič nápadnejšie.
Mickey si z plastovej misky nabral ďalšiu hrsť pukancov.
„Myslíš, že jej prítomnosť tu nie je náhodná?“ zamumlal s plnými ústami.
„Netuším,“ zašomral Shaw. „Len z toho skrátka nemám dobrý pocit.“ Na znak vďaky kývol hlavou čašníkovi, ktorý mu bez slova dolial tequilu a Mickeymu otvoril ďalšiu fľašu piva.
Ten si hneď odpil a zažmúril smerom k opačnému koncu. Prehltol, odgrgol si a pomedzi to utrúsil: „Možno je len na love.“
Shaw pochybovačne zdvihol obočie. „Myslíš na love chlapa?“
„A prečo nie?“
„Ona nie je ten typ.“
Mickey sa zachechtal a štuchol Shawa lakťom. „Všetci sme ten typ.“
„To hovoríš z vlastnej skúsenosti?“
Mickey premúdrene prikývol. „Že ich je ťažko dostať? To je len typický ženský výmysel, aby sme sa trochu snažili.“
