Po vzniku tej najuniverzálnejšej pomôcky ku konzumácii jedla - lyžici - prichádzajú na rad ďalšie "nástroje" - nôž a vidlička. Kovový nož, ako ho poznáme dnes, vznikol v dávnoveku - už človek doby bronzovej rozlišoval niekoľko typov nožov podľa funkcií: lovecké dýky, nože na domáce použitie, britvy... Nôž bol dôležitým osobným majetkom jednotlivca a v neskoršom dejinnom období i znakom slobodného občana.
V dobe bronzovej sa začali objavovať pokusy umelecky stvárniť rukoväte nožov. Okrem estetickej funkcie malo zdobenie aj poznávací význam - veď ešte v stredoveku si pozvaní hostia nosili na hostinu svoje vlastné nože. Hostiteľ však nechával pripravené jedlá najskôr naporcovať služobníctvom, a to špeciálnymi, na tento účel zhotovenými nožmi, ktoré boli rovnako bohato zdobené.
V 17. storočí začali vznikať prvé príborové sady, ktoré obsahovali viacero typov nožov určených na konzumáciu rôznych druhov jedál.
Najmladším kusom zo základnej príborovej triády je vidlička. Podľa análov pochádza z Byzancie. Prvé typy vidličiek mali po dva zuby zdobené ornamentami a skrúcané rúčky so zdobenými koncami. Zjemnená podoba týchto dvojzubých vidličiek s prepychovo zdobenou rukoväťou sa objavila v 16. storočí v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do Francúzska a Nemecka.
Po etape ďalšieho zdokonaľovania sa zuby vidličky začali ohýbať do mierneho poloblúka a ich počet sa zvýšil na tri prípadne na štyri; koncom 18. storočia bol daný typ vidličky udomácnený takmer v každej európskej rodine.
Napokon začali vznikať prvé veľké súpravy príborov - jestvujúce druhy príborov sa naďalej vyvíjali a objavovali sa tiež stále nové druhy... až nastal (i dnes) dobre známy problém so správnym používaním toho-ktorého príbora k tomu-ktorému jedlu.
