... súvisí s nižším sebavedomím a negatívnejším vzťahom k vlastnému telu, vulgárne výrazy sa spájajú s väčšou otvorenosťou a vyšším sexuálnym potešením.
V rámci nového výzkumu sa vedci z Johannes-Gutenbergovej univerzity z Bar-Ilan univerzity zamerali na to, ako sa ženy vyjadrujú o svojich intímnych partiách v súvislosti s ich telesným obrazom, sexuálnym správaním aj postojmi k zdraviu. Do štúdie, do ktorej sa zapojilo 457 žien rôzneho veku, mali účastníčky opísať, aké výrazy bežne používajú pre svoje genitálie – a to v dvoch situáciách: v bežnej konverzácii a v partnerskom, sexuálnom kontexte. Zároveň vyplnili dotazníky, ktoré zisťovali ich spokojnosť so svojím telom, sexuálne uspokojenie aj postoje k intímnej hygiene alebo kozmetickým zákrokom, ako je labioplastika (pozn. plastická úprava ženského genitálu).
V bežnej reči vedú anatomické termíny, v spálni vulgarizmy
V bežnom slovníku väčšina žien (približne 75 %) pre svoje genitálie používa anatomické termíny, najčastejšie slová vagína alebo pošva. Asi 15 % žien svoje intímne partie nazýva detinskými výrazmi a zdrobneninami (napr. „pipinka“) a ďalších 15 % žien používa eufemizmy (napr. „tam dole“ či „súkromné časti“). Práve táto skupina žien vykazovala nižšiu spokojnosť so svojím telom a častejšie uvádzala, že sa pri sexe necíti úplne komfortne. „Detinské výrazy a zdrobneniny pre ženské genitálie majú tendenciu súvisieť s nižším sebavedomím a negatívnejším vzťahom k vlastnému telu,“ komentuje výsledky štúdie Lucia Slováčková, odborníčka na zdravú sexualitu z e-shopu www.ruzovyslon.sk. „U tejto skupiny žien vedci navyše zaznamenali častejšie používanie intímnych umývacích prostriedkov a väčšiu otvorenosť voči estetickým zákrokom, ako je napríklad labioplastika,“ dodala odborníčka.
Na základe štúdie vedci zistili, že pomenovanie ženských genitálií je veľmi rôznorodé a silne závisí od kontextu. „V sexuálnom prostredí sa totiž najčastejšie objavovali vulgárne výrazy – takmer 45 % žien uviedlo, že počas sexu používa slová ako pussy alebo ich ekvivalenty. Tieto ženy tiež častejšie uvádzali vyššiu úroveň sexuálneho potešenia a väčší počet orgazmov,“ upresňuje Tanja Oschatz z Johannes-Gutenberg University.
Z výskumu teda vyplýva, že jazyk nie je len prostriedkom komunikácie, ale aj nástrojom sebapoňatia. „To, ako o svojom tele hovoríme, môže ovplyvniť, ako sa v ňom cítime, ako sa oň staráme, či si užívame intimitu. A možno je to aj výzva – naučiť sa o svojom tele hovoriť s rešpektom, prirodzene a bez hanby. Pretože každé slovo, ktoré o sebe povieme, nás určitým spôsobom formuje,“ uzatvára Slováčková.
