V súčasnosti existujú na svete oblasti, kde sú ženy tradične hlavou rodiny a darí sa im spravodlivo vyvažovať záujmy medzi oboma pohlaviami.
Dejiny matriarchátu sú staré a začali sa písať príchodom švajčiarskeho právnika a archeológa Johanna Jakoba Bachofena a jeho knihy Materské právo (1861). Autor diela považoval vládu žien za prirodzený vývojový stupeň v histórii ľudstva, ktorý rozdeľoval na tri fázy. V prvej fáze neboli upravené vzťahy medzi mužmi a ženami, neexistovali zákonné ustanovenia (napr. svadba) medzi nimi. Otcovstvo tejto doby voľného párenia nebolo známe, ale platilo materské právo, ktoré zodpovedá dnešnému pojmu matrilinearita.
V druhej fáze, ženy v snahe ukončiť sexuálnu anarchiu presadili model matriarchátu, ktorý muži v tretej fáze potlačili a zaviedli patriarchát.
O desať rokov neskôr, Američan Lewis Henry Morgan jeden zo zakladateľov etnológie, nadviazal na teóriu švajčiarskeho kolegu. Po prvýkrát sa realizoval terénny výskum týkajúci sa rodovej otázky. Zameral sa na štúdium matrilineárnej spoločnosti indiánskeho kmeňa Irokézov na východe USA. Z vedeckého pozorovania vyvodil rovnako tri fázy vývoja spoločenstva, ktoré rozlišuje na divošstvo, barbarstvo a civilizáciu. Pričom, dominanciu žien považoval za medzistupeň vo fáze divošstva. Teóriami oboch vedcov sa dal inšpirovať aj Friedrich Engels vo svojich marxistických spisoch. V matriarcháte videl stratený raj, formu spoločnosti, ktorá bola lepšia a spravodlivejšia.
V 70.rokoch na tieto predstavy nadviazali feministky, ktoré sa inšpirovali významnou americkou bojovníčkou za práva žien a komunistkou Evelyn Reed. Rané ženské spoločnosti považovali za zdroj pokroku ľudstva rovnakým dielom ako mužské. Poukazovali na to, že obe pohlavia dokážu spolu vychádzať bez vzájomnej diskriminácie, ak sú spravodlivo rozdelené povinnosti a právo.
Názory na vývoj spoločnosti sa do dnešných dní rôznia, či vždy dominoval mužský element alebo len čiastočne. Napriek tomu existujú na svete aj výlučne ženské kultúry, ktorým sa podarilo vytvoriť spoločnosť so spravodlivým vyvážením záujmov mužov a žien.
Za príklad môžu slúžiť Zapotékovia v Mexiku, kultúra Minangkabauov v Indii či Navajov v USA. Spomínané spoločnosti fungujú na princípe ženského pôvodu potomstva a dedičského práva bez toho, aby vylúčili zo spoločenstva mužov. Ženy si udržiavajú mocenskú prevahu v hospodárskom živote, spravujú financie a zastávajú dôležité rituálne aj religiózne úrady a funkcie. Násilie voči ženám zo strany mužov sa nevyhýba ani matrilineárnym spoločnostiam, preto ich existencia je neistá. V súčasnej dobe musia ženské klany bojovať so západným životným štýlom, mužskou dominanciou, globalizáciou, médiami a turistami.
Zapotékovia – Juchitán (Mexiko)
Napriek silnému katolicizmu si pôvodní obyvatelia Zapotékovia dokázali udržať pôvodný jazyk, kultúru a matrilineárnu spoločnosť. Dedičstvo si odovzdávajú po materskej línii a ženy (tecas), sú hospodárskou oporou mesta. Muži sa venujú rybolovu, remeslu, roľníctvu a čo vyrobia, odovzdávajú ženám. Ženy plnia funkciu investoriek, obchodníčok a šikovných predavačiek. O zdravie celej komunity sa stará liečiteľka – curandera, ktorá odovzdáva svoje skúsenosti po ženskej línii, dcéram. Výučbe pôvodného jazyka sa opäť venujú matky a učiteľky. V ich svete ponímania sexuality sa často objavuje bisexualita. V Juchitáne vznikli nové spoločenské úlohy chlapcov, ktorých zaúčajú do tajov lásky bisexuálni muxe, aby tak chránili panenstvo dievčat pred manželstvom. Postupne však tento zvyk zaniká, podobne ako iné v meste žien.
Ostrov na ktorom je muž kráľom ale volí ho rada žien (Guinea-Bissau)
Je najmenší spomedzi 88 ostrovov súostrovia. Na ostrove Canhabaque sa podarilo zachovať matrilineárne tradície. Matky dávajú mená deťom. V niektorých dedinách na severe, vládne kráľ, ktorého volí rada žien. Vyššou autoritou mu je kňažka, ktorú vymenúva na návrh rady žien. Kňažka musí pochádzať z dediny a musí absolvovať ženský iniciačný rituál, na konci ktorého do nej vstúpi duch mŕtveho chlapca, ktorý ešte nepodstúpil iniciačný rituál. Po tomto rituáli kňažka nadviaže spojenie s duchmi. Týmto aktom sa kňažka stáva nedotknuteľnou a uznávanou osobou v spoločenstve.
https://femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/19796-spoznajte-uzemia-matiek#sigProId4a54ed81c2
Dedina žien – Tumai (Keňa)
Tumai je jedna z osád, ktoré si založili ženy, aby mohli žiť podľa vlastných pravidiel. Swahilský názov Tumai znamená v preklade nádej. Založilo ju tridsať žien národa Samburu v roku 2001, ako protest proti domácemu násiliu. Inšpirovali sa susednou osadou Umoja, ktorá vznikla v roku 1995. V súčasnosti sa osada Tumai rozrástla a nenašli by ste tam žiadneho muža. Chlapci, ktorí sa tam narodia, musia po dovŕšení 16 rokov opustiť osadu. Dievčatá tam môžu zostať a nepodstupujú obriezku. Pohlavný život medzi oboma pohlaviami je povolený len za hranicami dediny. Na riadení spoločenstva sa podieľa zhromaždenie, ktorého členom je každá rozvedená obyvateľka osady. O prijatí nových žien do Tumai rovnako rozhoduje spomínané zhromaždenie.
