Zdroj foto: (c)Ivona Oriešková
Nielen herečka, ale aj vynikajúca recitátorka. Bola múzou mnohých básnikov a spisovateľov. Obľúbená, s nevysýchajúcim zdrojom energie a tvorivých myšlienok. Ja som mala tú česť zoznámiť sa s ňou ešte v minulom storočí na futbale Herci – Novinári na futbalovom štadióne Slovana. Bol to zápas storočia a potom všetci herci a zopár novinárov sme zakotvili v nezabudnuteľnom Klube hercov, ktorý sa nachádzal oproti DPOH. Vniknúť do tohto prostredia bolo zakázané. Prístup tam mali iba herci. Vtedy sa však urobila výnimka. Ja mladučká ešte študentka, ale už píšuca redaktorka som sa zrazu ocitla medzi velikánmi slovenského divadelného a filmového neba. Bol to ako zázrak. A s Marínou sme si padli do oka. Hneď si so mnou potykala. Bol to úžasný deň.
Potom sme sa stretávali sporadicky, keď som chodila na jej premiéry a robila s ňou rozhovory do viacerých denníkov a týždenníkov. Bola stále veľmi vitálna, rozosmievala spoločnosť, stále hrala v divadle. Keď mala 80 navštívila som ju v jej byte. Zrazu sa zohla ako mladica niečo vyberala spod postele. Bol to malý veslársky trenažér. Sadla si na neho a začala divoko ťahať.
Bola perfektná, mala chuť a silu. Udržiavala sa vo výbornej kondícii. Potom sme si sadli, urobili rozhovor, ale aj sa porozprávali o svojich rodinách, deťoch. Spoznala aj môjho syna Filipa, ktorý ju neraz fotil, obľúbila si ho a často sa na neho pýtala. Neskôr sme sa stretávali na rôznych recepciách, kde si vždy na mňa našla čas. Odišla nádherná žena, nielen svojím výzorom, ale aj dušou. Marína, spí sladko v nebíčku, kde ťa už privítali tvoji bývali kolegovia.
Posledná rozlúčka s Marínou Kráľovičovou sa uskutoční v pondelok 12. 12. 2022 o 11. hodine v novej budove SND na Pribinovej ulici v Bratislave.
Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 v dedine Čáry na Záhorí, zomrela včera 5. decembra 2022 v neskorých večerných hodinách v Bratislave.
Mária Kráľovičová prišla na konzervatórium do Bratislavy 1. septembra 1947, ktoré absolvovala v roku 1950. Členkou Činohry SND sa stala 1. januára 1948. Vtedy už mala naštudovaných niekoľko postáv za dva roky pôsobenia v Komornom divadle v Martine.
Výrazný divadelný cit mladej herečky sa naplno prejavil hneď po nástupe na našu prvú divadelnú scénu, keď v marci 1948 sa po boku Andreja Bagara v premiére Molièrovej Školy žien predstavila v úlohe Agnesy. Ako hviezda zažiarila v novembri 1948, keď ju Jozef Budský obsadil do zdramatizovanej Sládkovičovej Maríny. Moderný javiskový tvar tohto predstavenia obrazov, svetla a veršov, ktoré zakrátko zakázali a stiahli, bol spoločným dielom literátov Alexandra Matušku a Jozefa Felixa, skladateľa Andreja Očenáša, ako aj výtvarníkov Dezidera Millyho a Jána Mudrocha. Osudom sa tak Márii Kráľovičovej stala Sládkovičova Marína, ale aj Nezvalova Manon.
Talent pre viazané slovo a jeho melodiku uplatnila vo veršovaných hrách a v scénických pásmach poézie, ktoré boli po desaťročia stavebným kameňom dramaturgie SND (Salome v Herodes a Herodias, Širín v Hikmetovej Legende o láske, Dievča v Piesni našej jari, Shakespearova Júlia a Ofélia, Amália v Schillerových Zbojníkoch, Elmíra v Tartuffovi, grófka Chlestovová v Gribojedových Útrapách z rozumu).
Počet postáv, ktoré stvárnila len na javisku Slovenského národného divadla vysoko prekračuje číslo sto. Na jeho doskách bola aj svätou Janou v hre G. B. Shawa, Brechtova Virginia, Arbuzovova Vala, Čechovova Sára aj Ranevská, lady Torrancová Tennesse Williamsa, Maggie - Marylin Arthura Millera, Iwaszkiewiczova George Sandová či Costeaova Ona a Edith Piaf. Dievča z dediny na Záhorí bolo na javisku kráľovnou, intelektuálkou, ale aj ženou z fabriky.
K osemdesiatke venovalo SND umelkyni hru S mamou Táne Kusej, kde ju za postavu Terézie Klimovej navrhli na ocenenie DOSKY, a k osemdesiatpäťke rovnako hlavnú úlohu Cissy Robsonovej v hre oscarového dramatika Richarda Harwooda Kvarteto. V roku 2015 debutovala na scéne Opery SND postavou Excelencie Hardeggovej v Lehárovej Zemi úsmevov.
Mária Kráľovičová odohrala vyše štyristo divadelných, filmových a televíznych postáv a na stovky sa dajú rátať jej rozhlasové kreácie. Bola herečkou širokej žánrovej rôznorodosti s najväčším počtom zásadných postáv domáceho a svetového repertoáru. Obsiahla úlohy lyrického, dramatického, tragického, tragikomického i komického charakteru. Bola prvou slovenskou televíznou herečkou, roku 1957 spolu s Elom Romančíkom účinkovali v priamom prenose hry Dovidenia Luciene v réžii Jána Roháča. Ako prvá recitátorka prezentovala slovenskú poéziu na troch kontinentoch, v roku 1958 na Expo v Bruseli v réžii Alfreda Radoka, ďalej v Montreale, Havane, Hanoji, Jeruzaleme...
Mária Kráľovičová má titul národná umelkyňa, je dvojnásobnou laureátkou štátnej ceny, nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, držiteľkou televízneho ocenenia Zlatý krokodíl, bola uvedená do Siene slávy osobností televíznej obrazovky OTO, získala Krištáľové krídlo i Zlatú slučku, cenu za najlepší dabing, má svoju tabuľku na chodníku slávy v Bratislave. Aktívne pracovala v Zväze slovenských dramatických umelcov aj Slovenskom zväze žien.
Česť jej pamiatke!
