Rebríček odhalil aj výrazné rozdiely medzi krajinami EÚ. Odborníci volajú po transparentnosti cien u zubárov. Zubná starostlivosť je pritom v Európe nedostupnejšie než bežná lekárska.
Rozdiely medzi krajinami sú výrazné. Kým v Nemecku (0,7 %) a na Malte (0,8 %) hlási problém so zubnou starostlivosťou menej ako jedno percento populácie, v Lotyšsku je to okolo dvanásť percent a v Grécku dokonca viac ako pätnásť percent obyvateľov. V Španielsku, Portugalsku, Francúzsku, Belgicku, Estónsku a Rumunsku uviedlo 5% – 10 % ľudí, že ich potreba zubného ošetrenia nebola uspokojená.
Vo Fínsku (9,0%) a Dánsku (11,9) boli hodnoty vyššie oproti európskemu priemeru, i napriek tomu, že tieto zdravotné systémy sú považované za silné. Ale vidiecke komunity a skupiny s nižšími príjmami čelia naďalej prekážkam v prístupe k zubnej starostlivosti. V Slovinsku, Švédsku, Holandsku, Litve, Bulharsku, Írsku, na Cypre, v Poľsko, Taliansku, Rakúsku, Maďarsku a v Chorvátsku sa priemer neuspokojených potrieb zubného vyšetrenia pohyboval od 4,7 % - 1,1% .
Slovensko s 2 % nie je na tom najhoršie, napríklad oproti Českej republike s 3,3 % neuspokojených potrieb zubného vyšetrenia a liečby, ale seniori a chudobnejší majú u nás problém.
Najväčšou prekážkou sú peniaze. Slovensko nie je výnimkou.
Spoločným menovateľom naprieč Európou sú peniaze. Eurostat konštatuje, že „príliš drahý“ zubár je najčastejším dôvodom, prečo ľudia starostlivosť odkladajú alebo sa jej úplne vzdajú.
Slovensko sa v štatistikách nenachádza medzi úplnými rekordmanmi, no rozhodne ani medzi „vzornými žiakmi“. Údaje ukazujú, že u nás je problém so zubnou starostlivosťou sústredený najmä v dvoch skupinách, u starších ľudí nad 65 rokov a u tých, ktorým hrozí chudoba. Práve tí najčastejšie uvádzajú, že zubára si jednoducho nemôžu dovoliť, je pre nich príliš ďaleko, alebo na ošetrenie čakajú príliš dlho.
„Vidíme pacientov, ktorí prídu až vtedy, keď je neskoro, zub treba vytrhnúť, prípadne je potrebná náročná a drahá rekonštrukcia. Časť z nich otvorene povie, že k zubárovi nešli skôr práve kvôli cene. Boja sa, koľko bude zákrok stáť, a tak návštevu odkladajú, až kým bolesť nie je neznesiteľná,“ hovorí Michaela Klein, hlavná dentálna hygienička siete kliník Dr. Martin a vedúca Katedry dentálnej hygieny Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Dáta z Eurostatu zároveň upozorňujú, že v celej EÚ sú na tom horšie ľudia ohrození chudobou. V tejto skupine má neuspokojenú potrebu zubnej starostlivosti z dôvodu ceny, vzdialenosti alebo čakania až približne trojnásobne viac ľudí než medzi tými, ktorí chudobou ohrození nie sú. Tento obraz platí aj pre Slovensko.
Zuby odkladáme a potom platíme viac
Najčastejším dôvodom, prečo Európania zubára „vynechajú“, sú náklady, v priemere tvoria približne tri pätiny všetkých uvádzaných príčin. Až potom nasledujú čakacie lehoty, strach a nedostatok času. V 23 z 27 krajín EÚ bola cena hlavnou príčinou, prečo ľudia nenavštívili zubára, vrátane Slovenska.
„Zubná starostlivosť je špecifická v tom, že bolesť dlho dokážeme potláčať analgetikami a problém ignorovať. Z malého kazu sa stane zápal nervu, zo zápalu rozsiahly infekčný proces a z jedného zuba zrazu komplikovaný, drahý zákrok. Keby pacient prišiel včas, riešili by sme len drobnú výplň alebo dentálnu hygienu,“ upozorňuje Michaela Klein.
Dodáva, že práve prevencia, pravidelná dentálna hygiena a prehliadky, je jedinou cestou, ako z dlhodobého hľadiska ušetriť čas, peniaze aj bolesť. Realita je však iná, mnohí Slováci k zubárovi chodia až vtedy, keď „horí“, a na dentálnu hygienu stále pozerajú ako na nadštandard, nie ako na základ starostlivosti.
Transparentné ceny ako kľúč k dôvere
Výskum Eurostatu jasne pomenúva peniaze ako hlavnú bariéru. Na Slovensku to má ešte jednu rovinu, pacient často dopredu presne nevie, koľko bude zákrok stáť. „Ak chceme, aby ľudia chodili k zubárovi skôr a nebáli sa, musíme im prestať skrývať ceny. Na Slovensku potrebujeme oveľa transparentnejšie nastavené cenníky za zubné výkony. Pacient má právo vedieť, koľko ho ošetrenie bude stáť, ešte pred ošetrením, nie až po tom, čo je zákrok hotový,“ zdôrazňuje Michaela Klein.
Podľa nej práve nejasnosť v cenách často spôsobuje, že ľudia návštevu zubára odkladajú donekonečna. „V praxi sa bežne stáva, že pacient odchádza od lekára s vyššou sumou, než čakal, a dozvie sa to až po výkone. To vytvára nedôveru a strach z ďalšej návštevy. Transparentná komunikácia cien a jasný plán liečby sú rovnako dôležité ako profesionálne ošetrenie,“ dodáva.
Slovensko v európskom zrkadle
Nemecko či Malta sa v štatistikách Eurostatu pohybujú na úrovni menej než jedného percenta ľudí s neuspokojenou potrebou zubného vyšetrenia alebo ošetrenia. V týchto krajinách funguje silná kombinácia troch faktorov, lepšia finančná dostupnosť starostlivosti, jasne nastavené poistné mechanizmy a dlhoročná kultúra pravidelnej prevencie.
Na opačnom konci rebríčka stoja Grécko a Lotyšsko, kde sa s problémami pri prístupe k zubárovi stretáva viac ako desatina populácie. Eurostat upozorňuje, že práve v týchto krajinách je časť zubnej starostlivosti financovaná prevažne priamo z vrecka pacienta, dokonca v Lotyšsku sú doplatky za zubnú starostlivosť jedny z najvyšších v EÚ, čo zvyšuje riziko odkladania návštev.
Slovensko je medzi týmito extrémami, nemáme najhoršie čísla, ale štatistika jasne ukazuje, že prístup k zubnej starostlivosti nie je rovnaký pre všetkých. Či už z hľadiska veku, príjmu, alebo regiónu.
Bez jasných cien a prevencie sa rebríčkom neposunieme
Zuby sú v Európe stále pre mnohých ľudí „luxusom“, nie samozrejmou súčasťou zdravotnej starostlivosti. A platí to aj pre Slovensko.
„Ak chceme, aby sa Slovensko posunulo bližšie ku krajinám, kde ľudia neodkladajú zubára kvôli cene, musíme spojiť dve veci – dostupnú prevenciu a férovú, transparentnú cenotvorbu. Pacient potrebuje vedieť, že k zubárovi nejde do neznáma, ani medicínsky, ani finančne,“ hovorí Michaela Klein a dodáva, že musíme zmeniť aj to, ako sa na zubnú starostlivosť pozeráme, od strachu a improvizácie k plánovaniu, prevencii a otvoreným cenám.
Zdroj foto: Freepik
