Zdroj foto: Shutterstock
Závažná je preto, že často prebieha nenápadne, ale pritom sa postupne zhoršuje a môže vyústiť až do nezvratného zlyhania obličiek. Vtedy je potrebná náročná a nákladná dialyzačná alebo transplantačná liečba. Okrem toho samotná prítomnosť choroby obličiek výrazne zvyšuje aj riziko kardiovaskulárnych ochorení a smrti.
Ako fungujú obličky?
Obličky sú párový orgán uložený pri zadnej stene brušnej dutiny v úrovni posledných rebier. Merajú asi 12x6x3 cm a každá váži priemerne 150 gramov. Ich hlavnou funkciou je očisťovanie krvi od splodín metabolizmu a toxínov – filtrácia a ich vylučovanie do moču. Základná funkčná jednotka – nefrón pozostáva z mikroskopického klbka krvných kapilár – glomerulu, ktorý funguje ako filter a dômyselného systému kanálikov – tubulov, kde sa tvorí moč. V každej obličke je asi milión nefrónov.
Obličkami denne pretečie viac ako 1700 litrov krvi, z ktorej sa v glomeruloch prefiltruje asi jedna desatina (170 l) a zvyšok sa vráti do krvného obehu. Jemný glomerulový filter prepustí len vodu, elektrolyty a látky s malou molekulou. V tubuloch sa potom 99% prefiltrovanej tekutiny vstrebá naspäť do krvi, takže definitívny moč tvorí len asi stotinu filtrátu (1,5 l).
Okrem filtračnej funkcie majú obličky aj ďalšie dôležité úlohy: udržiavajú stálosť vnútorného prostredia (vody, elektrolytov a pomeru kyslých a zásaditých látok), podieľajú sa na regulácii krvného tlaku a produkujú látky hormonálnej povahy (renín, erytropoetín, aktívny vitamín D), ktoré sú dôležité pre správnu funkciu kardiovaskulárneho systému, krvotvorbu a metabolizmus minerálov a kostí.
Ako sa prejavuje chronická choroba obličiek?
V prvých štádiách sa nemusí prejaviť žiadnymi príznakmi, s výraznejším poklesom funkcie obličiek sa môžu objaviť opuchy najmä dolných končatín, zvýšený krvný tlak, únava, slabosť, dýchavičnosť, nechutenstvo, nauzea, zvracanie, hnačky, obmedzené močenie, svrbenie tela, bledosť kože a slizníc, zvýšená krvácavosť, svalové kŕče, častejšie infekcie.
Ako sa dá chronická choroba obličiek odhaliť?
Základná diagnostika je jednoduchá a spočíva v stanovení koncentrácie kreatinínu v krvi a vyšetrení moču na prítomnosť bielkoviny. Tieto vyšetrenia sú bežnou súčasťou preventívnej prehliadky u všeobecného lekára.
Kreatinín je produkt svalového metabolizmu, ktorý sa vylučuje do moču. Čím viac je znížená filtračná schopnosť obličiek, tým menej sa kreatinín vylučuje a jeho koncentrácia v krvi stúpa. Z koncentrácie kreatinínu v krvi vieme výpočtom odhadnúť tzv. glomerulovú filtráciu (GF), ktorá je odrazom hlavnej – filtračnej funkcie obličiek. Podľa veľkosti GF rozoznávame 5 štádií chronickej choroby obličiek: od normálnej GF (štádium 1) až po zlyhanie obličiek (štádium 5).
Bielkovina v moči môže byť prejavom poškodenia glomerulového filtra, ktorý normálne krvné bielkoviny neprepustí. Zistí sa jednoduchým testovacím papierikom vo vzorke moču. Presnejšie je stanovenie bielkoviny albumínu v moči (albuminúria), a to buď špeciálnym testovacím papierikom, alebo určením pomeru albumínu a kreatinínu v rannom moči v laboratóriu. Zvýšené množstvo albumínu v moči je často prvým príznakom poškodenia obličiek pri cukrovke.
Znížená glomerulová filtrácia alebo opakovane zvýšené vylučovanie bielkoviny (albumínu) do moču je dôvodom na podrobnejšie nefrologické vyšetrenie.
Aké sú rizikové faktory pre vznik chronickej choroby obličiek?
Vyšší vek, rodinný výskyt chorôb obličiek, nízka pôrodná hmotnosť, rasová a etnická príslušnosť sú faktory, ktoré zvyšujú vnímavosť na poškodenie obličiek. Tieto faktory ovplyvniť nevieme. Hlavnými rizikovými faktormi sú však diabetes, hypertenzia, ateroskleróza, obezita, infekcie, zápalové ochorenia, choroby močového traktu, toxíny a niektoré lieky.
Ako sa dá chronická choroba obličiek liečiť?
Chronickú chorobu obličiek vyliečiť nevieme. Ak je to možné, liečime špecifickú príčinu (základnú chorobu), ktorá chorobu obličiek vyvolala, napr. diabetes alebo hypertenziu.
Súčasne sa snažíme ovplyvniť faktory, ktoré spôsobujú zhoršenie (progresiu) choroby a liečiť komplikácie. Vhodnou stravou, pohybovým režimom a liekmi môžeme dosiahnuť spomalenie poklesu funkcie obličiek a oddialenie ich zlyhania, kedy je už potrebná dialyzačná liečba alebo transplantácia.
Dá sa chronickej chorobe obličiek predísť?
Áno, prevenciou a včasnou liečbou ochorení, resp. elimináciou rizikových faktorov, ktoré obličky poškodzujú:
1. kontrolou krvného cukru (glykémie) – denný príjem cukru u zdravého človeka nemá byť vyšší ako 25 gramov (5-6 čajových lyžičiek). Diabetes je najčastejšou príčinou nezvratného zlyhania obličiek!
2. kontrolou krvného tlaku – hypertenzia predstavuje vysoké riziko poškodenia obličiek, preto je dôležité mať normálny krvný tlak.
3. kontrolou hmotnosti – obezita je nezávislým rizikovým faktorom chronickej choroby obličiek, ale často sa spája s diabetom, hypertenziou a ďalšími rizikovými faktormi.
4. znížením príjmu soli – nadbytok soli zaťažuje obličky, pôsobí negatívne na cievy a zvyšuje krvný tlak. Denný príjem soli nemá byť vyšší ako 5-6 gramov (jedna čajová lyžička).
5. vyváženou a zdravou stravou – dostatok zeleniny, ovocia, celozrnných obilnín, vlákniny, strukovín, nenasýtených tukov a obmedzenie bielkovín z mäsa.
6. dostatočným príjmom tekutín – aspoň 1,5 litra nesladených tekutín za deň v bežných teplotných podmienkach.
7. pravidelnou fyzickou aktivitou – aspoň 150 minút rýchlejšej chôdze za týždeň.
8. nefajčením – fajčenie poškodzuje jemné štruktúry v obličkách a zvyšuje krvný tlak.
9. obmedzením používania liekov proti bolesti – pri častom alebo dlhodobom podávaní ibuprofénu, diklofenaku, naproxénu, nimesulidu, meloxikamu a i. sa znižuje filtračná schopnosť obličiek a zvyšuje krvný tlak.
10. pravidelnými preventívnymi prehliadkami u všeobecného lekára – v nich je zahrnuté aj základné vyšetrenie funkcie obličiek.
Doc. MUDr. Adrián Okša, CSc.
Ďalšie informácie:
https://www.worldkidneyday.org/
https://www.era-online.org/strong-kidneys/all-about-kidneys/
https://www.theisn.org/initiatives/world-kidney-day/
