... že za hranicami je iný svet a slovo emigrácia sa vyslovovalo iba pošepky. Hoci sa to s dnešnými dňami nedá porovnávať, na niektoré veci spomíname s istou nostalgiou. Mali ste doma aj praktickú sifónovú fľašu alebo prenosný tranďák Tesla? Pozrite sa na nezabudnuteľné retro kúsky zo 70. a 80. rokov.
https://femme.sk/index.php/volny-cas/volny-cas/item/23057-ako-vyzerali-domacnosti-za-sociku-trocha-nam-to-pripomina-aj-serial-slub#sigProIdd81b877337
Písacie a šijacie stroje v každej domácnosti
Ozdobami, ale predovšetkým praktickými pomocníkmi boli písacie a šijacie stroje. Bez jedného či druhého sa nezaobišla skoro žiadna domácnosť alebo podnik. V prípade šijacieho stroja mala na tento fakt vplyv predovšetkým horšia a obmedzená dostupnosť nového tovaru, najmä oblečenia. Nebolo preto žiadnou výnimkou, že zručné mamičky a babičky šili módu podľa strihov v časopisoch. Písacie stroje boli tiež pomocníkom niektorých domácností, predovšetkým sa ale používali v kanceláriách, na úradoch alebo v ordináciách lekárov ako predchodcovia dnešných počítačov s tlačiarňami.
Magneťáky, televízie a tranďáky
Elektronika bola vo väčšine československých domácností takmer totožná. Zásobovala ich predovšetkým česká značka Tesla, ktorá vyrábala nielen gramofóny a rádiá tak typické pre vtedajšiu dobu, ale aj televízory. Väčšina divákov sa však musela uspokojiť hlavne s vysielaním Československej televízie. Najobľúbenejším prenosným tranzistorovým rádiom značky Tesla bolo tranzistorové rádio IN70 z roku 1970. Obľube sa tešili aj gramofóny a gramofónové dosky. Z tých v českých domácnostiach vyhrávali predovšetkým skladby režimom povolených českých interpretov. Žiadaný bol napríklad kufríkový elektrický gramofón.
Obľúbený sifón a sódovka
Popularite sa v socialistickom Československu tešil aj sifón. Slúžil na výrobu sódovky alebo perlivej vody, ale dokázal behom okamihu premeniť obľúbenú „šťavu“ na limonádu. Spôsob výroby domácej perlivej vody prevzali aj niektorí súčasní výrobcovia. Vtedy sa sifóny vyrábali z hliníka alebo zo skla a pri narážaní bombičiek ste mohli občas začuť oxid uhličitý, ktorý mohol uchádzať bokom, niekedy sa bublinky do fľaše dostali len napoly. A nezriedka sa zase dokonca stávalo, že poistka nestačila kontrolovať tlak plynu, takže celý prúd nasýtenej vody vytiekol neovládateľne von. Aj s tým ale skúsené domácnosti počítali, preto sýtené nápoje tvorili zásadne nad drezom, navyše sa nespoliehali iba na jedinú sifónovú bombičku.
Sekretár, lavica a elektronika od Tesly
Panelákové byty boli typickým bývaním komunistického režimu vo vtedajšom Československu. Väčšina obývačiek, ale aj ďalších izieb v bytoch navyše vyzerala takmer rovnako. Nábytok pochádzal často z UP Rousínov a väčšina kúskov v domácnostiach bola jednotná. Spomínate si napríklad na typickú kuchynskú lavicu, ktoré sa vyrábali vo viacerých farbách, alebo na pohodlný gauč, najčastejšie hnedej farby? Nezabudnuteľné sú aj kúpeľne s umakartovým jadrom. Rovnaké alebo veľmi podobné bývali aj detské izby s poschodovými posteľami, písacím stolom a háčkovanými rozprávkovými obrázkami.
Obľúbení mončičiaci, oranžová tatra a legendárne céčka
Kto by si nepamätal obľúbené a roztomilé plyšáky rôznych farieb, zvané mončičiaci, s ktorými sa počas komunizmu i po ňom hrali tisíce detí? Prevažne chlapci potom ocenili aj oranžovú tatru, obľúbený bol za komunistov aj zber takzvaných céčok, ktorý sa týkal takmer všetkých detí Husákovej generácie. Ich zbieranie sa stalo v osemdesiatych rokoch doslova fenoménom. Išlo o plastové výlisky v tvare písmena C, ktoré boli pôvodne vyrábané ako súčasti závesov do okien či dverí.
Toaletný papier bol nedostatkovým tovarom
Hoci to znie možno dnes neuveriteľne, mnoho ľudí pamätá dobu, kedy bol u nás nedostatkovým tovarom toaletný papier. O jeho výrobu pre celé Československo sa počas komunizmu starali prevažne Harmanecké papierne pri Banskej Bystrici, ktoré mali na jeho výrobu v podstate monopol. Do určitej doby ich výroba stačila, nastala ale doba, kedy stíhať prestali. V sedemdesiatych rokoch nastal populačný boom, ktorý si žiadal väčšiu spotrebu a viac tovaru. Vtedajšia socialistická vláda s tým ale príliš nepočítala a výrobnú kapacitu nenavýšila včas. Z týchto dôvodov bol počas osemdesiatych rokov toaletný papier ťažko dostupným tovarom alebo ho bolo málo. Najväčšia kríza však vyvrcholila na jar v roku 1988, keď Harmanecké papierne vyhoreli.