Lindgrenová vtedy nebola slávnou spisovateľkou, ale 32-ročnou mamou dvoch detí, ktorá pracovala ako sekretárka. Denník si písala až do konca roka 1945 a jej úvahy sa zachovali v 17 notesoch plných novinových výstrižkov.
Vo Švédsku vyšli presne 70 rokov po skončení druhej svetovej vojny a v českom preklade teraz vydáva Astrid Lindgrenová:Válečné deníky 1939 – 1945 aj Vydavateľstvo SLOVART. Spisovateľka v nich opisuje vojnu, no ťaží pritom z jedinečnej pozície: býva v neutrálnom Švédsku a dianie vo svete pozoruje z odstupu. Popri svojich pocitoch reflektuje aj morálnu dilemu obyvateľov krajiny, ktorá nie je zapojená do bojov. Píše o každodenných starostiach so svojimi deťmi, ale jej texty sú zároveň plné empatie pre matky na oboch stranách barikád, ktoré sa boja o životy svojich synov a dcér.
Okrem glosovania politických udalostí cituje Lindgrenová aj z listov, ktoré prichádzajú do Švédska zo zahraničia – pracuje totiž na pošte v oddelení cenzúry. Dozvedá sa veľa o zverstvách fašistického Nemecka. Práve v týchto dramatických časoch vzniká jej najslávnejšia kniha: príbehy Pippi Dlhej pančuchy rozpráva svojej dcére ako príbehy na dobrú noc.
Válečné deníky 1939 – 1945 sú úprimnou, osobnou výpoveďou a hĺbavou sondou do diania v Európe počas druhej svetovej vojny. Súčasťou knihy sú faksimile denníkových zápiskov a novinových výstrižkov, ako aj rodinné fotografie.
https://femme.sk/index.php/volny-cas/kniha/item/9521-vojnove-denniky-astrid-lindgrenovej-zapisky-o-svete-ktory-sa-zblaznil#sigProIdf4bf99dcb8
O autorke
Astrid Lindgrenová (14. 11. 1907 – 28. 1. 2002) je jednou z najlepších autoriek detských kníh vo svete. Medzi jej najznámejšie diela patria Bratia Levie srdce, Deti z Bullerbynu, Detektív Kalle Blomkvist, a, samozrejme, Pippi Dlhá pančucha.
Knihy Astrid Lindgrenovej sú súčasťou kultúrneho dedičstva a stále si nachádzajú cestu k novým čitateľom. Boli preložené do viac ako 96 jazykov a predalo sa ich viac ako 150 miliónov výtlačkov. Astrid Lindgrenová bola celoživotnou bojovníčkou proti vojne a násiliu. Z jej denníkov je zrejmé, ako hlboko neznášala všetky podoby fašizmu a nacizmu. Bola presvedčenou humanistkou, ktorá si odvážne, s humorom a láskou dokázala stáť za svojimi názormi.
O titule
Predslov ku knihe Astrid Lindgrenová: Válečné denníky 1939 –1945 napísala známa švédska autorka Kerstin Ekman, doslov Lindgrenovej dcéra Karin Nyman. Zo švédčiny preložila Jitka Herčíková.
„Čítanie, ktoré Vám vyrazí dych.“ Die Zeit
