Len sme už akosi zabudli, že tieto schopnosti máme všetci v sebe. Pocit osamelosti a odtrhnutosti riešime vysedávaním pred obrazovkami ‒ televíznej, počítačovej, mobilnej... Virtuálna realita nám pomaly, ale iste začína nahrádzať skutočný svet a skutočný život.
Pozrite sa okolo seba z iného pohľadu. Inými očami. Presne tak sa volá nová kniha Hanky Sekulovej, ktorá vysvetľuje, ako každý z nás dokáže zmeniť svet okolo seba.
Každý z nás má v sebe neuveriteľné schopnosti, ktorými dokáže zázračné veci. Všetko je iba o tom, čomu sme schopní a ochotní uveriť. Niekto sa s rôznymi schopnosťami narodí (ako sú rôzne nadania pre na rôzne oblasti), iný sa ich dokáže naučiť, natrénovať. Každému sú voľne dostupné.
Otázkou teda je - dokáže jeden človek zmeniť svet?
Nie sme stroje, aj keď niekto by nás veľmi rád videl ako poslušné roboty bez vôle... Štáty a rodiny sa rozpadajú, deti vychovávajú počítače a televízia. Svetu vládne chaos. Surovosť a podvody sú bežným štandardom. Toto sme chceli? Nie je najvyšší čas vypnúť off-line techniku a zapnúť on-line život?
Pritom stačí málo. Zastaviť sa a vnímať svet trošku inak. Prirodzenejšie.
Presne na to vyzýva Hanka Sekulová vo svojej knihe Inými očami.
Píše o láske, sebaláske, pozitívnom naladení, rodine, zdraví, správnom stravovaní, ale aj o kulte tela, nevšímavosti, ľahostajnosti. Píše o liečivej prírode, či chove zvierat.{gallery}fem_images/ilu_ikar/ikar265_gallery_pr{/gallery
„Veci okolo seba cítim a vnímam o niečo výraznejšie, ako väčšina ostatných ľudí,“ vysvetľuje autorka. „Vnímam toky energií, cítim myšlienky. Samozrejme, nie vždy a nie všade. A keďže vlastne všetko je energia, tak cítim veľmi veľa vecí. Aj tie, ktoré sa nachádzajú za hranicami nášho sveta...“
H.Sekulová píše napríklad aj o geopatogénnych zónach, ktoré by sme nemali brať na ľahkú váhu. Viac o nich v článku na LepšíDeň.sk.
„Veľakrát mi tento "danajský dar" spôsobuje akurát tak iba problémy. Vlastne som od detstva dlhé roky nevedela, čo s ním a aj som sa ho ako dieťa bála. Roky som svoje "„danosti"“ považovala za prekliatie, až kým som konečne nedospela do svojho stredu a nenašla samú samu seba. Ale trvalo mi to dlho, predlho, to vám teda poviem...“
