Danielina dospievajúca dcéra Ema je psychiatrická pacientka. Rôzne kombinácie liekov však nezaberajú a jej stav sa zhoršuje. Ema tvrdí, že nie je blázon. Je presvedčená, že jej sny, halucinácie a bludy sú odrazom niečoho, čo sa udialo v minulosti.
Nikto jej neverí – lekári, súrodenci ani rodičia, ktorí sa s nádejou obracajú k modernej medicíne. Tá však neprináša zlepšenie ani odpovede. Po Eminom pokuse o samovraždu je Daniela v koncoch a v hlave sa jej vynára čoraz viac otázok: Prečo lekári nedokážu nastaviť Eme účinnú liečbu? Čo ak Ema vidí niečo, čo sa naozaj stalo? A kto je to dievča, ktoré pred jej očami zas a znova umučia?
Udalosti, ktoré nasledujú, naplnia Danielu zúfalou túžbou pomôcť dcére, a keď všetky rozumné cesty zlyhajú, siahne aj po tých zdanlivo nezmyselných. Daniela začne prekračovať hranice – morálky, zákona, vlastného tela, priestoru i času, odhodlaná urobiť čokoľvek, aby jej dieťa prežilo.
Autorka Michala Ries o svojej knihe:
Volanie krvi sa vám dostane pod kožu a nebudete sa vedieť od neho odtrhnúť. Doslova to budete prežívať s hlavnou hrdinkou a budete cítiť frustráciu Daniely – v takýchto pasážach je autorka mimoriadne silná. Ukázala to už pri predošlých knihách, teraz ide ešte ďalej. Psychológiu šikovne mieša s mystery prvkami, napätím a končí to skvelou bodkou. Vôbec teda neprekáža, že sa autorka stala – ako sama s nadhľadom a úškrnom vraví – „žánrovou štetkou“. Práve takéto knihy potrebujeme – čo vybočujú, idú za hranicu niečoho konvenčného, ktoré chytia a len ťažko pustia, keď potrebujete ísť do práve, alebo jednoducho na toaletu:-)
„Myslel si, že je šťastný, ale v skutočnosti nemal nič okrem peňazí. Nikto ho nemal rád. Ostatní sa pri ňom držali kvôli moci. A kvôli moci ho aj tolerovali. Žil obklopený klamstvom a pretvárkou. A tak aj zomrel. Zradený a sám. Mal smutný život. Peniaze v skutočnosti znamenajú málo.“
Zmĺknem, viac nemám čo povedať. Mala by som byť v šoku z toho, čo sa práve stalo.
Znie to ako výplod mojej fantázie, no bolo to reálne. Myšlienky, slová i útržky udalostí.
Zjavilo sa to odnikiaľ. Niečo som videla jeho očami a niekedy som zase vnímala všetko – vrátane jeho samotného – z vonkajšej perspektívy. Akoby som bola v ňom i všade naokolo.
Michala Ries má rada silné ženské hrdinky. Niekedy sú tam od začiatku, inokedy ich postupne odhalí... „Volanie krvi je iné ako moja predchádzajúca tvorba,“ popisuje Miška. „Pri zrode tejto kniha neexistovala žiadna Daniela, žiadna matka odhodlaná zboriť celý svet pre svoje dieťa. Na počiatku Volania krvi bolo to dievča, ktoré rozvráti Danielin život aj jej rodinu. A väčšinou, keď sa mi otvorí nový príbeh, spája sa až s chorobným nadšením.“
Keď pochopila, čo chce napísať – príbeh o zúfalom boji matky o život svojej dcéry – rozplakala sa. „Rada píšem o bolesti, lebo ňou rastieme, ale tu som mala písať o bolesti a zle. Keď som si to oplakala, tak prišlo odhodlanie, aj keď bez nadšenia. Aj ja som silná hrdinka “
