Kodaň, 1834. V prístave našli zohavené telo mladej krásnej prostitútky. Žena má bledú pokožku a dlhé vlasy, ktoré jej splývajú na plecia, sú plné mušlí. Jej sestra identifikuje vraha. Je ním Hans Christian Andersen, mladý neúspešný básnik a spisovateľ, ktorého v deň vraždy videla odchádzať z izby obete vo verejnom dome. Polícia je spokojná, že má vinníka, ktorý čaká v cele na popravu. I keď sa bráni, že je nevinný, nikto tomuto podivnému čudákovi neverí. Vďaka bohatému mecenášovi však Hans Christian dostane priepustku na tri dni, počas ktorých musí získať dôkazy o svojej nevine a nájsť skutočného vraha. Hľadanie pravdy ho prevedie podsvetím mesta zmietaného chudobou, otrasnou hygienou, chorobami, sociálnym napätím a špinavými zločinmi, ktoré nikdy nikto nevyrieši. Andersen zaháji vlastné vyšetrovanie a snaží sa získať na svoju stranu hlavnú svedkyňu, pretože inak bude jeho budúcnosť spečatená... To je príbeh detektívky Vražda morskej panny, pod ktorú sa podpísala dvojica dánskych autorv A. J. Kazinski a Thomas Rydahl. Vlastne až trojica, lebo A. J. Kazinski je pseudonym, pod ktorým sa skrývajú dvaja populárni dánski autori - filmový režisér a spisovateľ Anders Rønnow Klarlund a spisovateľ Jacob Weinreich, obaja píšu aj pod pseudonymom Anna Ekberg.
Román Vražda morskej panny, ktorý do slovenčiny preložil Jozef Zelizňák, si vyslúžil uznanie od dánskej kritiky, ktorá ocenila nielen dobre napísaný príbeh, skvelú zápletku, ale aj spôsob, akým si uctili legendárneho rozprávkara. „Výborne postavený zločin. Ľahko čitateľná, no pritom hodnotná zábava,“ napísali v najstaršom dánskom denníku Berlingske, ktorý vychádza od roku 1749, takže Andersena ešte mohol mapovať. „V knihe cítiť snahu kvalifikovane vysvetliť, čo inšpirovalo Andersena k napísaniu niektorých z jeho najčítanejších rozprávok, či už Malá morská víla alebo Dievčatko so zápalkami. A je to uveriteľné a pútavé.“ Podľa dánskeho ženského týždenníka Femina si tento príbeh jednoznačne zaslúži sfilmovanie: „Vysoké tempo a najlepšia zábava,“ napísali v recenzii.
https://femme.sk/index.php/volny-cas/kniha/item/16822-v-lindeni-vychadzaju-dva-mrazive-severske-pribehy#sigProId5396cb03ca
V knihe Prípad Thomasa Quicka, ktorú do slovenčiny preložila Dominika Wittenberg Gašparová, však zábavu nečakajte. Investigatívny novinár Hannes Råstam sa v nej venuje najväčšiemu švédskemu justičnému omylu v dejinách, pri ktorom celú spoločnosť rozrušilo šokujúce priznanie odsúdeného sériového vraha. V roku 1992 sa Thomas Quick (vlastným menom Sture Bergwall) priznal k vražde jedenásťročného chlapca a počas nasledujúcich desiatich rokov postupne k ďalším tridsiatim nevyriešeným vraždám. Råstam podrobne preskúmal všetky dôkazy, forenzné detaily, zápisy z výsluchov, lekárske záznamy aj rozsudky a nakoniec dospel k názoru, že nie je presvedčený o Quickovej vine, keďže ho odsúdili len na základe nepriamych dôkazov. Na jar 2008 sa vybral na psychiatrickú kliniku, kde si Thomas Quick odpykával doživotný trest. Mal preňho pripravenú jedinú otázku. A odpoveď na ňu bola desivejšia ako sám odsúdený...
„Zdá sa, že najnapínavejšou záhadou vraždy vo Švédsku nemusí byť vymyslený príbeh z pera Stiega Larssona alebo Henninga Mankella. Pravdepodobne to bude skutočný príbeh. Príbeh Thomasa Quicka,“ napísali po vydaní knihy v The Wall Street Journal. „Råstamovo detailné rozoberanie prípadu sa bude páčiť nielen čitateľom škandinávskych kriminálnych románov, ako aj nadšencom policajnej práce,“ doplnili v Library Journal.
Hannes Råstam sa narodil nedaľeko Göteborgu. Ako dieťa mal problém s autoritami a začlenením sa do kolektívu. Nedokončil strednú školu a pracoval v hudobninách či brigádoval ako pomocná sila v psychiatrických liečebniach. Neskôr hrával v rôznych kapelách a vďaka tomu precestoval takmer celý svet. Strednú školu si dokončil až ako dospelý, vyštudoval žurnalistiku a pracoval ako investigatívny novinár. V tomto odbore mu bola viackrát udelená Veľká novinárska cena či cena Zlatá lopata. Vo švédskej verejnoprávnej televízii sa venoval mnohým témam, renomé si vyslúžil odkrývaním pozadia zločinov Thomasa Quicka, o ktorom neskôr napísal aj knihu. Tá vyšla len krátko po autorovej smrti - Hannes Råstam zomrel na rakovinu pečene a pankreasu 12. januára 2012 vo veku 56 rokov. „Kniha Prípad Thomasa Quicka je vynikajúcim novinárskym dielom. Råstam bohužiaľ zomrel na rakovinu, ale bol by nepochybne hrdý na to, že nám zanechal takéto dedičstvo,“ napísal server Killing Time Crime.
