Kde je ten, čo mi zavraždil brata?!

Príbeh sa odohráva vo veľmi krátkom časovom úseku.
Will má 15 rokov a jeho staršieho brata Shawna práve zastrelili. Pociťuje smútok taký obrovský, že ho nedokáže opísať. Ale pozná nepísané pravidlá – nesmieš plakať, nesmieš bonzovať, ale musíš sa pomstiť. A tak si zastrčí pištoľ do nohavíc a vykročí, aby sa pomstil.

Nastupuje do výťahu na siedmom poschodí, stisne tlačidlo a schádza dolu. Postupne k nemu pristupujú ľudia a tí vlastne posúvajú dej dopredu. Sú totiž nejako prepojení s jeho bratom Shawnom a pomáhajú Willovi poskladať si mozaiku, čo sa skutočne udialo.
60 sekúnd. 7 poschodí. 3 pravidlá. 1 zbraň. 

Príbeh sa končí naozaj prekvapujúco, takže odporúčame prečítať si Dlhú cesta nadol. Kniha je napísaná voľným veršom, číta sa ľahko, je zrozumiteľná a pútavá. Ukazuje reťazovú reakciu, ktorú môže spustiť stlačenie spúšte na zbrani.
Will je rozhodnutý pomstiť sa. Zabiť vraha svojho brata.
Výťah pomaly klesá poschodie za poschodím. Sekundy plynú. A vy sledujete, ako sa príbeh nabaľuje a odkrýva prekvapujúce okamihy. Reynoldsove verše sú ako výstrely; jasné, zvučné a výrazné.

• 01 01
•  

Mirka Ábelová o knihe Dlhá cesta nadol:

V ich štvrti platia PRAVIDLÁ.

Č. 1: PLAČ
Nerev.
To je jedno prečo.

Č. 2 : BONZOVANIE
Nebonzuj.
To je jedno prečo.

Č. 3: POMSTA
Pomsti sa.
To je jedno za čo.

Lenže náboje občas letia mimo. Strelec občas dostane toho nesprávneho. A vždy je tu aj niekto ďalší, kto je pripravený dodržať pravidlá.

„Všetkým mladým bratom a sestrám v nápravnovýchovných zariadeniach po celej krajine, tým, ktorých som stretol, aj tým, ktorých nie. Ste milovaní,“ venuje Jason Reynolds v úvode knihy.

Prečítajte si pár veršov z novinky vydavateľstva Ikar Dlhá cesta nadol:

SMÚTOK

sa dá len strašne ťažko
opísať.

Predstav si, že sa zobudíš,
zistíš, že niekto,
voľajaký cudzinec,

ťa zviazal,
do úst
ti vopchal kliešte,
uchopil nimi zub

kdesi vzadu v ústach,
jeden z tých veľkých
dôležitých zubov,
a vytrhol ho.

Predstav si to praskanie
v hlave,
tlak, ktorý sa ti valí ušami,
nahromadenie krvi.

Ale najhoršia časť,
úplne najhoršia časť toho všetkého

je to,
ako ti jazyk neustále vbieha
do novej prázdnej medzierky

a ty vieš,

že by v nej mal byť zub,

no už navždy zostane prázdnou.  

TAK ŤAŽKO SA TO POVIE, ŽE

Shawn je
mŕtvy.
             Shawn je
mŕtvy.
                        Shawn je
mŕtvy.

Je také divné to vysloviť.
A také smutné.

No myslím,
že ma to neprekvapuje
a to je ešte divnejšie
a ešte smutnejšie.