Odsúdili ju, že je Chybná

Život Celestine Northovej nemal chybu. Bolo také ľahké byť dokonalou dcérou a sestrou, obľúbenou medzi spolužiakmi aj učiteľmi, priateľkou najžiadanejšieho chalana na škole. Stačilo však jedno rozhodnutie, ktorým porušila pravidlá, a odrazu jej hrozí strata slobody - ak ju dokonalá spoločnosť uzná Chybnou a vypáli jej na telo znamenie.

V súdny deň sudcovia rozhodnú, či sú obvinení Chybní alebo nie. Ak sú, ich chyby verejne vyhlásia a na kožu im vypália písmeno CH na jedno z piatich miest, ktoré závisí od ich pochybenia. 
Za zlé rozhodnutie na spánok.
Za klamstvo na jazyk.
Za okradnutie spoločnosti na pravú dlaň.
Za zradu Spolku na hruď nad srdcom.
Za prekročenie medzí spoločnosti na spodnú stranu chodidla.

Chybná je príbeh zo sveta, kde bezchybnosť je normou a jeden chybný krok vedie k zavrhnutiu a trestu. Príbeh, kde sa možno nie tak bezchybné sedemnásťročné dievča stane proti svojej vôli vyvrheľkou, no aj hrdinkou. Musí v sebe nájsť silu na boj o holý život...ak o lásku.

• 01 01
•  

Začítajte sa do novinky Chybná:

Nikdy neverte človeku, ktorý si v cudzom dome sadne bez vyzvania za vrchstola.
Nepovedala som to ja, sú to slová môjho starého otca Cornelia, ktorý pre ne skončil najďalej od stola a iste ho k nemu v blízkej budúcnosti nepozvú. Nejde o to, čo povedal, ale skôr o kom sa takto vyjadril: bol to sudca Crevan, jeden z najvplyvnejších mužov krajiny, ktorý napriek vlaňajším komentárom môjho starého otca sedí opäť za vrchstolom na večeri pri príležitosti Dňa Zeme.
Otec sa vracia z kuchyne s fľašou červeného vína a zisťuje, že jeho obvyklé miesto je obsadené. Vyvedie ho to z miery, ale keďže ide o sudcu Crevana, sotva sa pri ňom zastaví a rozmýšľa, čo urobí ďalej.
Pohráva sa s vývrtkou a nakoniec prechádza popri stole a sadá si vedľa mamy, na miesto, kde mal pôvodne sedieť sudca Crevan. Mama je nervózna. Viem to, pretože pôsobí úplne dokonale. Vlasy má perfektne upravené, blonďavé kučery zložito zapletené do drdola, ktorý si dokáže urobiť len ona sama, takmer si pri tom musí vykĺbiť obidve ramená, aby si dosiahla vzadu na hlavu. Jej porcelánová pokožka žiari, akoby bola tou najčistejšou formou života na planéte.
Jej mejkap je bez najmenšej chybičky a čipkované šaty nevädzovej farby perfektne ladia s modrými očami, ruky má krásne vyrysované. 
Popravde, pre väčšinu ľudí vyzerá moja mama takto úžasne, ako najžiadanejšia modelka, každý deň. Napriek tomu, že mala nás troch, jej telo je stále perfektné, hoci mám podozrenie, nie, ja to viem, že jej k tomu, ako väčšine ľudí, pomohli. 
To, že mama mala zlý deň alebo týždeň, zistíte len vtedy, keď príde domov s plnšími lícami alebo perami, s hladším čelom alebo s menej unavenými očami. Zmena výzoru je pre ňu životobudič. Čo sa týka vzhľadu, je hotová puntičkárka. Ľudí podľa neho súdi a dokáže ich zhodnotiť jediným pohľadom. Cíti sa nesvoja, keď je niečo menej ako perfektné, napríklad krivý zub, dvojitá brada, priveľký nos, na základe čoho ľudí spochybňuje, neverí im. A nie je sama. Väčšina ľudí je presne ako ona. Predstavte si, že sa snažíte predať auto bez toho, aby ste ho najprv umyli. A presne to isté platí aj pre ľudí. Lenivosť v starostlivosti o zovňajšok reprezentuje to, akí sú vnútri. Ja som tiež perfekcionistka, ale nevzťahujem to na fyzický výzor, ale na vyjadrovanie sa a správanie, čo zas vytáča moju sestru Juniper, ktorá patrí k najnešpecifickejším osobám, aké poznám. I keď je špecificky nešpecifická – to jej musím uznať.
Správanie mojej nervóznej rodiny sledujem s pocitom samoľúbosti, pretože necítim ani len štipku z ich napätia. Vlastne sa celkom bavím. Sudcu Crevana poznám ako Bosca, otca môjho frajera Arta. Som u nich každý deň, bola som s nimi na dovolenke, bola som na ich súkromných rodinných akciách a poznám ich oveľa lepšie ako moji rodičia a ostatní. Videla som Bosca, ako vyzerá hneď zrána, s rozstrapatenými vlasmi a so zubnou pastou na perách. Videla som ho ospalo kráčať uprostred noci v boxerkách a ponožkách (vždy spáva v ponožkách) na záchod alebo do kuchyne po pohár vody. Videla som ho spitého do nemoty na gauči, s otvorenými ústami a s rukou zastrčenou v nohaviciach. Kým spal, vysypala som mu na tričko pukance a prsty som mu namočila do teplej vody, aby sa pocikal. Videla som ho tancovať opitého na parkete či falošne spievať karaoke. Počula som ho vracať po prepitej noci. Počula som ho chrápať. Zacítila som jeho prdy a videla som ho aj plakať. Nedokážem sa báť niekoho, koho ľudskú stránku vnímam a poznám.
Moja rodina a zvyšok krajiny ho však vidia ako desivú osobnosť, ktorej sa treba obávať a uctievať ju. Pripomína mi nejakého porotcu v talentovej súťaži v televízii – prehnane namyslená karikatúra, ktorá žije z toho, keď ju vypískajú. Rada ho napodobňujem, Artovi sa to páči. Váľa sa od smiechu, keď chodím hore-dolu ako Bosco v sudcovskom móde, v podomácky vyrobenom plášti uviazanom okolo krku, robím pritom pokrivené a zamračené grimasy, ukazujem prstom okolo seba. Bosco miluje ukazovať prstom vždy, keď je kamera zapnutá. Som presvedčená, že imidž strach naháňajúceho sudcu, akokoľvek dôležitý pre jeho prácu, je len hra. To nie je jeho skutočné ja. Tiež dokáže skákať zákerné bomby do bazéna.
Bosco, ktorého všetci ostatní okrem mňa a Arta poznajú ako sudcu Crevana, je hlavný sudca Spolku. Spolok bol založený ako dočasná verejná vyšetrovacia inštitúcia. Teraz predstavuje stály úrad, ktorý dohliada na procesy s jednotlivcami považovanými za Chybných. To sú bežní občania, ktorí sa morálne alebo eticky previnili.
Na žiadnom procese som ešte nebola, ale sú prístupné pre verejnosť a vysielajú ich aj v televízii. Je to spravodlivý proces, pretože okrem svedkov posudzovanej udalosti sú prítomní aj priatelia a rodina, aby svedčili o charaktere obvineného. V Súdny deň sudcovia rozhodujú, či sú obvinení Chybní alebo nie. Ak sú, ich chyby verejne vyhlásia a na kožu im vypália písmeno CH na jedno z piatich miest, ktoré závisí od ich pochybenia.