Nobelový román Imreho Kertésza po rokoch opäť na pultoch kníhkupectiev

Napísal Slovart edícia MM 16. august 2018

Maďarský spisovateľ Imre Kertész získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 2002. Švédska akadémia ho ocenila za jeho tvorbu, ktorá „pozdvihuje krehkú skúsenosť jednotlivca proti barbarskej náhodnosti dejín.“ Jeho dielo prirovnávajú k tvorbe velikánov ako Primo Levi, Elie Wiesel a Tadeusz Borowski.

Kniha Bezosudovosť, ktorá bola dlho v kníhkupectvách nedostupná, vychádza vo Vydavateľstve SLOVART v edícii MM po druhý raz v preklade Evy Kroupovej s novou obálkou. 

Bezosudovosťje Kertészov prvý román. Rodil sa ťažko a k čitateľovi sa dostal po mnohých peripetiách. Zdanlivo neosobný apatický úškrn, s ktorým sa hlavný hrdina vyrovnáva s realitou    v lágri, ba spočiatku priam nadšenie dospievajúceho chlapca, ktorý pokladal aj transport do neznáma za dobrodružstvo, u potenciálnych vydavateľov vyvolával rozpaky až pobúrenie. Autor totiž nezobrazil problematiku holokaustu tradične – z morálneho či citového hľadiska, ale predstavil ju svojským jazykom rozprávača s autobiografickými črtami. Kniha vyšla prvý raz v roku 1975 a dnes patrí medzi najpozoruhodnejšie literárne diela dvadsiateho storočia. Podľa románu bol nakrútený aj rovnomenný film.

„Keď rozmýšľam o románe, vždy rozmýšľam o Osvienčime,“ povedal autor o svojej tvorbe. Neznamená to však, že Bezosudovosťje autobiografický text: Kertész tvrdí, že použil formu životopisného románu, ale nie je to jeho autobiografia. 

 „Tento román treba čítať pomaly... Iba tak precítime jeho subtílnosť a zmysel pre detail, oceníme bohatú a úprimnú výpoveď o ľudskom duchu.“ The Washington Times

O autorovi

Imre Kertész (1929 – 2016) sa nepochybne radí medzi najvýznamnejších maďarských prozaikov. Ako pätnásťročného ho v roku 1944 odvliekli do Osvienčimu, potom do Buchenwaldu a Zeitzu. Po strastiplnom roku v koncentračných táboroch sa napokon dožil oslobodenia v Buchenwalde. Kertészove diela spolu predstavujú rozsiahly nepretržitý román, sú akýmsi denníkom jeho života, vypovedajúcim o konfrontácii človeka s hraničnými otázkami ľudského bytia. Okrem beletrie napísal aj divadelné hry. Je nositeľom viacerých literárnych ocenení vrátane Nobelovej ceny za literatúru z roku 2002. Medzi jeho najznámejšie romány patria napríkladBezosudovosť(Sorstalanság, 1975), Fiasko (A kudarc, 1988) či Kaddiš za nenarodené dieťa (Kaddis a meg nem született gyermekért, 1990) a i. Po slovensky vyšli jeho diela Vyhnaný jazyk (A száműzött nyelv, 2001) a Likvidácia(Felszámolás, 2003).

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.