Lale na sklonku svojho života vyrozprával svoj životný príbeh spisovateľke pochádzajúcej z Nového Zélandu, žijúcej v Austrálii, Heather Morrisovej. Tá ho najskôr po mnohých hodinách počúvania podrobností z Laleho života napísala ako filmový scenár. Po dvanástich rokoch ho prepísala do formy románu a vydala ako svoj literárny debut. Kniha sa stala bestsellerom a predáva sa v 29 krajinách sveta. Slovensko je odteraz jednou z nich.
O čom je kniha:
Lale Sokolov v tábore dostal prácu tetovača. Jeho povinnosťou bolo číslovať väzňov, ktorých nacisti po selekcii nechali nažive, teda vpichávať im do predlaktí čísla s neodstrániteľným atramentom – jeden z najsilnejších symbolov holokaustu. Minimálnu slobodu pohybu, ktorú mu umožňovala táto funkcia, využíval na získavanie potravín výmenou za šperky a peniaze po zavraždených Židoch, čím nejedného spoluväzňa zachránil pred vyhladovaním. Jemu hrozila za túto činnosť smrť, mnohí iní jej vďačili za prežitie.
Jedného dňa sa v rade na tetovanie vyskytlo vystrašené a roztrasené mladé dievča... Pre Laleho – fičúra, frajera a trochu aj dobrodruha – to bola láska na prvý pohľad. Zaumienil si, že popri vlastnom prežití urobí všetko pre to, aby prežila aj Gita.
To, čo robí túto knihu zvlášť pozoruhodnou, je Laleho životný elán. Vedel, aký osud nacisti chystajú jemu aj ostatným väzňom, on sa však rozhodol nepoddať neľudskosti tábora, zachovať si dôstojnosť, osobnú integritu a žiť čo najplnšie, ako to bude možné. Napriek všetkej svojej drsnosti je Tetovač z Auschwitzu príbehom nádeje a odvahy, a hoci to znie neuveriteľne, aj príbehom veľkej lásky.
Tetovač z Auschwitzu je príbeh dvoch obyčajných ľudí, ktorí žili v neobyčajnom čase, pozbavení nielen slobody, ale aj dôstojnosti, mien a totožnosti. Laleho výpoveď hovorí o tom, čo všetko museli robiť, aby prežili. Lale sa celý život držal motta: „Ak si sa ráno zobudil, je to dobrý deň.“
https://femme.sk/index.php/volny-cas/kniha/item/11574-kniha-tetovac-z-auschwitzu-je-skutocnym-pribehom#sigProIdaf282cbafb
Čo hovorí o knihe autorka Heather Morrisová:
„Laleho príbeh dvanásť rokov existoval vo forme scenára. Moja vízia sa vždy realizovala na obrazovke – veľkej i malej, ako prišlo. Teraz ho predkladám ako román. Niekoľko mesiacov som dva- až trikrát týždenne chodievala k Lalemu. Niekedy rozprával svoj príbeh po kúskoch, neraz obrovským tempom, takmer nesúvislo a bez časovej nadväznosti. To mi však neprekážalo, už len počúvať ho bolo fascinujúce. No až keď sa mi rozložilo v hlave, o čom to vlastne hovorí, uvedomila som si závažnosť a význam jeho výpovede.“
Heather pracovala na románe veľmi dlho a zanechávalo to na nej stopy. Rodina na nej spozorovala, že často, keď sa vrátila od neho, bývala dosť nekomunikatívna. Istá staršia sociálna pracovníčka jej vysvetlila pojem prenosu, známy z psychoanalýzy, a navrhla jej aby si po najbližšom „ťažkom“ stretnutí dôkladne všimla Laleho správanie. „Naozaj, po tomto sedení sa mi zdal šťastný, usmieval sa a takmer poskakoval po byte,“ dodáva s úsmevom Heather.
Ako pre rozprávačku Laleho príbehu sa pre ňu stalo dôležitým identifikovať, ako ľudská pamäť a dejiny niekedy tancujú spolu v plavnom súlade, kým inokedy sa v napätí rozchádzajú.„Mojou ambíciou nebola ďalšia lekcia z histórie, akých sú už plné regály, ale jedinečná lekcia o ľudskosti. Laleho spomienky ako celok boli pozoruhodne jasné a presné. Pre tohto prekrásneho starého muža neexistovala nijaká rozluka osobnej pamäti s dejinami – tancovali v dokonalom súlade.“
Autorka Heather Morrisová na návšteve Bratislavy podpisuje slovenské vydania knihy.
Foto: Milan Buno
Ukážka z knihy Tetovač z Auschwitzu:
Vlak, ktorý vezie 24-ročného Laleho, uháňa krajinou, no on sa neopúšťa a s nikým nedebatuje. Nevie, prečo by mal nadviazať nejaký kontakt s mužom, ktorý sedí vedľa neho a občas sa nakláňa k jeho plecu. Lale ho neodtláča. Je súčasťou masy ľudí, ktorých napchali do vozňov určených na prepravu dobytka. Keďže mu nikto ani len nenaznačil, kam smeruje tá cesta, dal si na seba to čo zvyčajne: vyžehlený oblek a čistú bielu košeľu aj s viazankou. Vždy sa obleč tak, aby si urobil dojem.
Skúša odhadnúť rozmery priestoru, do ktorého ho uzavreli. Vozeň má asi dva a pol metra šírky, dĺžku nevie odhadnúť, lebo nedovidí na jeho koniec. Snaží sa porátať spolucestujúcich, ale neustále tam vyskakuje a stráca sa toľko hláv, že sa napokon vzdáva. Nevie, koľko vozňov má tento vlak. Chrbát aj nohy ho bolia. V tvári ho svrbí, strnisko na nej mu pripomína, že odkedy nastúpil do tohto vlaku, čo sú už dva dni, sa nekúpal a neholil. Cíti sa čoraz menej vo svojej koži.
Keď sa muži okolo neho pokúšajú nadviazať s ním rozhovor, má pre nich najmä povzbudzujúce slová, chcel by zmeniť ich strach na nádej. Stojíme v hovne, no neutopme sa v ňom. Ozývajú sa hanlivé narážky na jeho oblečenie i spôsob vystupovania. Obviňovanie za to, že pochádza z vyššej triedy. „A teraz, len sa pozri, kam si sa dostal.“ Odráža invektívy a na gánivé pohľady reaguje úsmevom. Koho to chcem oblafnúť? Veď aj ja sa tak isto bojím ako oni.
Nejaký mladík nadväzuje s Lalem zrakový kontakt a cez zhluk tiel sa prebíja k nemu. Niektorí muži ho cestou od seba odtláčajú. Len ten priestor bude tvoj, ktorý si pre seba uchrániš.
„Ako môžeš byť taký pokojný?“ vraví ten mladík. „Oni mali pušky. Tí hajzli na nás mierili puškami a hnali nás do tohto… tohto dobytčieho vlaku.“
Lale sa naňho usmieva. „Naozaj to nebolo to, čo som očakával.“
„Čo myslíš, kam ideme?“
„Na tom nezáleží. Pamätaj, že sme tu na to, aby boli naše rodiny doma v bezpečí.“
„Ale čo ak…“
„Nijaké ,čo ak‘. Ja neviem, ty nevieš, nikto z nás nevie. Skrátka, treba sa držať toho, čo nám povedali.“
„Nemáme sa pokúsiť premôcť ich, keď zastaneme? Veď je nás o toľko viac ako ich.“ Mladíkovu poblednutú tvár poznačuje zmätená agresivita. Vzrušene šermuje pred sebou zovretými päsťami.
„My máme päste, oni pušky – čo myslíš, kto v tej bitke zvíťazí?“
Mladík stíchne. Jeho plece sa opiera o Laleho hruď, Lalemu udiera do nosa pach oleja a potu z jeho vlasov. Jeho ruky klesnú a bezvládne mu odvisnú popri tele. „Ja som Áron,“ hovorí.
„Lale.“
Vypočujte si ukážku v podaní Vlada Kobieskeho:
O autorke:
Heather Morrisovása narodila na Novom Zélande a v súčasnosti žije v Austrálii. Niekoľko rokov pracovala vo veľkej verejnej nemocnici v Melbourne a zároveň študovala aj písala filmové a televízne scenáre. Heather pôvodne napísala Laleho príbeh ako scenár, neskôr ho prepracovala na svoj literárny debut Tetovač z Auschwitzu.
Heather Morrisová: Tetovač z Auschwitzu, 272 strán, cena 11,90 eur.
