femme: Prečo si sa rozhodla napísať túto knižku?
Rebecca Justh: Priznám sa, že už som nechcela individuálne skoro každý deň odpovedať na otázku: „ Ako je to možné, že tak vyzeráte? Čo robíte?“... Tiež priznám, že ma tešil tento záujem a následná snaha ľudí, zmeniť svoj štýl starostlivosti o seba podľa mojich praktík. A napísaním knihy sa môžu moje skúsenosti, rady a praktiky dostať ku každému čitateľovi, ktorý si moju knihu kúpi, čím môže skutočne a reálne zmeniť svoj vzhľad, možno aj zdravie, upraviť váhu a určite aj nasmerovať svoje myslenie k vlastnému sebazdokonaľovaniu. Knihu budeme prekladať do angličtiny a čínštiny.
femme: Bude mať pokračovanie?
Rebecca Justh: Mám štyri piliere svojej existencie: strava, telo a pohyb, myseľ, o ktoré sa rovnomerne a rovnocenne každý deň starám. Pre čitateľa v dnešnom uponáhľanom svete by boli takto naraz podané informácie veľa, preto som sa rozhodla rozdeliť knihu na dva diely. Rozpracované sú vždy dva piliere v každom diely. Preto áno, kniha má svoje pokračovanie. Druhá časť je už zalomená a pripravená do tlače. Ale ešte stále čakám na ďalšie prichádzajúce fotografie od čitateľov, žien aj mužov, ktorí cestujú s mojou knihou po svete a tieto sem umiestnim, uverejním. Knihu čítajú v Austrálii, v Ríme, v Londýne, v Indii, ale aj v Komárne, či na horách. Bude to veľmi zaujímavá časť druhého dielu.
femme: Mnoho žien, keď sa im kniha dostane do rúk, buď ti budú držať palce, alebo tíško závidieť, či dokonca ťa nenávidieť a hľadať na tebe chybičky. Ako to berieš?
Rebecca Justh: Ou, uznávam, že náš svet je duálny a prístupy ku všetkému sú teda vždy rôzne, akoby z dvoch strán. Je to ako v matematike znak nekonečna: ležiaca osmička. Na jednej strane má plus a na druhej mínus. Úžasné vyjadrenie a úžasná symbolika! Nemôže sa môj štýl života páčiť a vyhovovať všetkým, niekde by bola chyba. Práve negatívne, odmietavé postoje ma posúvajú ďalej, lebo som nútená hľadať riešenia. Alebo som konfrontovaná s názormi a tak musím a chcem zdôvodňovať mentálne, či dokazovať fyzicky. A to sú úžasné činy, počiny, to je život. Moja mama vždy hovorieva, že závisť si treba zaslúžiť. Súhlasím. Veď kto by už len závidel chudobnému, škaredému, lenivému, špinavému, zamračenému... ? J A mimochodom, aj ja mám chyby, či chybičky. Napríklad, som lenivá a pažravá, a preto cvičím a neprežieram sa často. J
femme: Máš super postavu, si zmyselná, sexi, stále sa usmievaš a máš dobrú náladu, sršíš energiou. Kde na to berieš, nemyslím finančne, ale psychicky, duševne....
Rebecca Justh:
Veľmi pekne ďakujem za krásne slová Mišelka, veľmi si to vážim. A tiež si vážim všetkých ľudí. Veľmi ich milujem a ctím si ich, bez nich by som nemohla na svete existovať. Preto sa v tomto duchu aj správam. Opäť spomeniem mamu, ktorá ma vždy učila, že keď idem z domu von, mám byť najedená, vyprázdnená, nie smädná, vždy upravená a čistá. A úsmev je len samozrejmosťou. Čo koho po tom, čo mi je? Čo cítim, či čo riešim? Nemôžem predsa nikoho zaťažovať svojím spustnutým výzorom. Milujem ľudí a láska k nim mi dodáva energiu, pocit šťastia, ktorý sa mi následne zračí v tvári. Samozrejme, že sú okamihy, kedy ma niekto veľmi nahnevá svojím neslušným, zlým správaním a ja adekvátne zareagujem. Ale to je len okamih, nedám si pokaziť svoje presvedčenie, že ľudia sú dobrí, milí a láskaví.
femme: V tvojej knihe sú len tvoje fotografie, dokonca i nahé. Kto ťa fotil? Hanbila si sa pritom, alebo si bola rada, že sa môžeš ukázať celému svetu, čo si dosiahla za celý život a si ešte v šesťdesiatich udržiavaš?
Rebecca Justh: Rozhodnutie odhaliť sa bolo skupinové. Moji spolupracovníci, moja rodina, moja matka museli všetko odsúhlasiť. A prečo? Ak by som sa nevyzliekla, povedzme si otvorene, nikoho by nezaujímala kniha s titulkou oblečenej šesťdesiatničky. J A nielen moja tvár bez akýchkoľvek úprav, ale aj telo by malo prakticky dokázať, že moje životné skúsenosti a starostlivosť o telo a ducha sú tie správne a prinášajú mi osoh. A zahaliť ho, by bolo nesprávne. Samozrejme, že som sa hanbila vyzliecť sa. Fotil ma Mário Gotti a verte, po chvíli som prestala myslieť na hanbenie, pretože jeho príkazy typu: narovnaj nohu, druhú vytoč, bradu nižšie, lakeť vyššie, zvrtni sa v páse, boky vytoč... boli tak fyzicky náročné, že nebol čas myslieť na iné. J A prečo voľba pre fotografa Mária Gottiho? Lebo má prirodzený a vynikajúci talent na dizajn ženy na fotografii. Veľmi mu za to ďakujem. Vie to!
https://femme.sk/index.php/volny-cas/kniha/item/11197-mam-60-rokov-no-a#sigProIda7dc7fd14a
femme: Prezraď našim čitateľkám, čo majú robiť, aby vyzerali ako ty....
Rebecca Justh: Vážiť si seba samého, milovať svoje telo a uvedomiť si, že máme k dispozícii len jedno na celý život. Preto ho rozmaznávajme, dávajme mu čo potrebuje. Počúvajme, čo chce a to jedzme. V primeraných dávkach, nejdeme predsa pracovať do bane. Dostali sme do vienka svaly, preto ich používajte stále, neustále každú minútu života. Rôznorodo ho fyzicky zaťažujme. Telo sa opotrebováva, preto mu doprajme dôkladnú a kvalitnú údržbu, akoby sme sa starali o automobil, či kuchynskú linku. Masáže, krémovanie. Nuž a nie naposledy je tu, podľa môjho názoru, najdokonalejší orgán poznaného vesmíru a ten vlastníme. Je ním náš mozog. A ten potrebuje okrem výživy a kvalitného spánku, aj poskytovať informácie, aby sa mohol rozhodovať. Čítať, písať, študovať, kombinovať, snívať, vymýšľať, pozerať dokumenty, komunikovať s ľuďmi. A toto všetko každý deň, každú minútu života. Nuž a napokon to najdôležitejšie – CHCENIE! Ak niekto nechce, nedá sa nič robiť. Všetko je to len na človeku samom. Nikto za vás nič neurobí.
