Naši predkovia, po období hojnosti, akoby sa práve výdatným a kalorickým jedlom pripravovali na dlhý 40 dňový pôst. Treba si uvedomiť, že v minulosti boli obdobia prísneho pôstu určované cirkevným rokom, a preto bolo aj obdobie pôstu brané veľmi vážne. V praxi to znamenalo, že sa počas 40 dní ľudia vyhýbali jedeniu mäsa, ba dokonca gréckokatolícki a pravoslávni veriaci nejedli ani len mlieko, syr. Pôst mal primárne pripraviť človeka na slávenie sviatkov veľkej noci - a teda aj Kristovho vzkriesenia - čo je pre kresťanov jeden z najväčších sviatkov.
Pôst sa začínal tzv. Popolcovou stredou - kedy si veriaci nechávali svoje čelá poznačiť popolom ako symbolom ľudskej pominuteľnosti a pôst vrchol na Veľký Piatok, čo bola spomienka na Kristovo umučenie a ukrižovanie. Pôst sa končil na Bielu Sobotu po obradoch vzkriesenia.
40 dňovým pôstom si kresťania pripomínajú Ježišov štyridsať dní trvajúci čas na púšti ako príprava na svoje verejné účinkovanie. Pôst síce znamenal zdržiavanie sa od mäsitých pokrmov, ale okrem toho sa odporúčali aj iné formy pôstneho úkonu a to napríklad nejesť sladkosti, nefajčiť, nekonzumovať alkohol, konať dobré skutky, respektíve skutky milosrdenstva. Samozrejme pôst nie je len záležitosťou kresťanstva - poznajú ho aj budhisti, hinduisti, židia - skrátka poznajú a odporúčajú ho všetky svetové náboženstva.
Pôstne jedlá našich predkov
V našich európskych končinách sa súce počas pôstu mäso nejedlo, ale výnimku tvorili ryby, raky, slimáky. Mäso týchto živočíchov tvorilo výnimku, pretože išlo o chladnokrvných živočíchov. Preto v minulosti bolo úplne bežným pôstnym jedlom kapustnicazo žabími stehienkami, ryby varené, pečené, údené, či nakladané v soli. Počas pôstu dokonca naši predkovia aj menili riad v ktorom varili - ako pôstny riad sa používali hlinené hrnce a jedlo sa drevenými lyžičkami. Jedlá sa prichycovali čisto rastlinnými olejmi, varili sa múčne, zeleninové jedlá.
Medzi v minulosti veľmi obľúbené a dnes už takmer zabudnuté pôstne jedlá našich predkov patrila napríklad kyselica, ktorá sa varila z ovsenej múky, šrotu, vody a zvyškov starého chleba - tieto komponenty sa zmiešali a nechali vykvasiť. Zákvas sa precedil cez sitko a zohrial sa - zahustil sa múkou v takom prípade sa konzumoval ako polievka, bez múky slúžil ako nápoj. Mal sivú farbu a kyslasto - trpkú chuť, podával sa zo zemiakmi či fazuľovou fučkou.
Obľúbeným jedlom bola aj brija, alebo čír - do litra vody sa vysypala 1 múky a za varu sa miešala do zhustnutia, potom sa kaša osolila a do prostriedku sa nalial ľanový olej. Na východnom Slovensku sa tešili obľube tatarčené pirohy /pohánkové/ boli veľmi chutné a zdravé. Počas pôstu nechýbali ani husté polievky napríklad hrachová polievka s geršľou /krúpami/, kyslá šošovicová polievka, či fazuľová na kyslo. Základ nielen pôstnych jedál našich predkov tvorila kaša - veď sa aj hovorilo: “kaša matka naša“, preto sa konzumovala cícerová, pohánková, grisová, (krupičná), jačmenná, kukuričná kaša (tengeričanka, kukuričanka), zemiaková cícerová, fazuľová, hrachová kaša. Medzi modernejšie kaše patrila ryžová kaša s cukrom a škoricou. Pôstne polievky boli cesnaková, paradajková, zemiaková, šošovicová, kapustnica bez mäsa, hrachová, bôbová. Častou bola konzumácia kyslej kapusty na množstvo rôznych spôsobov – kyslá kapusta zo zemiakmi, fazuľou, s haluškami...
Veľmi obľúbeným jedlom bola aj chudobinca, ktorá sa skladala s pečených zemiakov, cesnaku a cibule pečených v rúre. Pre deti sa počas pôstu varili lokše s makom, ktoré sa piekli ako placky nasucho na rozpálenej platni, potreli sa slivkovým lekvárom, stočili sa posypali sa makom a cukrom.
Medzi archaické jedlá patrí aj kalkýš bolo to pôstne jedlo, ktoré sa konzumovalo počas celého pôstu. Jedlo tvorila pšenica a jačmeň. Zmes sa spolu zmiešala a polievala sa až sa objavili klíčky – potom sa zmes rozdrvila na drevenej doske, precedila sa cez sitko zriedená s vodou. Vznikla tekutina mlieku podobná a tá sa zahustila ražnou šrotovou múkou v pomere 1:1. Vzniknutá kaša sa zriedila s vodou a vliala sa na pekáč, kde sa zapiekla. Kalkýš po zapečení mal na vrchu peknú chrumkavú kôrku a vo vnútri bol kašovitý. Kalkýš sa zvykol jesť aj tri dni po sebe, pretože čím dlhšie stál tým bol sladší a šťavnatejší. Toto jedlo bolo v predjarnom a jarnom období priam želateľné pre dobré fungovanie organizmu. Jedlo bolo pôstne, ale pritom výživné a pôsobilo ako detoxikácia organizmu. Príprava a konzumácia kalkýša mala aj veľmi zaujímavú sociálnu funkciu – často sa dávali viaceré domácnosti dohromady (najmä susedia) a spoločne ho vytvorili i konzumovali, každá domácnosť prispela svojou časťou obilia. Kalkýše sa piekli vždy na týždeň a vždy u inej rodiny.
Väčšina pôstnych jedál bola z hľadiska dnešnej racionálnej stravy skutočne veľmi vyhovujúca. Pôst mal teda nielen duchovný rozmer, ale napomáhal aj k očiste tela po zaťažujúcich fašiangových dňoch. Pôst napomáhal človeku k stíšeniu a upriameniu sa k duchovnu. Medzi dni s prísnym pôstom patrila Popolcová streda – teda deň keď si veriaci nechávali v chrámoch poznačiť svoje čelá krížikom s popola ako pripomienka pominuteľnosti a dočasnosti na tomto svete. Počas Popolcovej stredy platil prísny pôst to znamenalo zdržiavať sa mäsitého pokrmu v tento deň a jesť len raz denne do sýtosti. Druhý deň kedy platil prísny pôst bol Veľký piatok. Naši predkovia skutočne z úcty k spomienke na utrpenie Ježiša Krista v tento deň zvykli zjesť len krajec suchého chleba a zapiť ho pohárom vody.
Aj keď v súčasnosti už len málokto z nás drží pôst počas celých 40 dní pred Veľkou nocou, predsa len očistné a pôstne dni sa odporúčajú aj pre dnešného moderného človeka. Pôst napomáha k očiste organizmu po zime a je veľmi vhodný, práve počas skorých jarných dní.
