1. Záchvat zlosti
Každý z nás sa niekedy vie ozaj poriadne nahnevať. A čo také batoľa? Možno bude svojím prvým záchvatom zlosti ešte viac v šoku, ako vy, milí rodičia. A čo teraz? Každé ďalšie NIE bude mať rovnaký účinok. A čo robiť v takých momentoch?
Ak sa vaše dieťa hnevá alebo usedavo plače, vaším prvým krokom by vždy mala byť snaha utíšiť ho a upokojiť. Každý záchvat hnevu je výsledkom neuspokojenej potreby, alebo túžby vyjadriť negatívne pocity, s ktorými si dieťa nevie poradiť. Nereagujte podobne s krikom! Najskôr zo všetkého ho ale musíte upokojiť, pretože jačiaci a zlostiaci sa potomok nevníma jačiaceho a zlostiaceho sa rodiča. Až sa váš drobec upokojí, až potom má cenu mu niečo vysvetľovať.
Rozptyľujte vaše „všetko“ a nájdite v rýchlosti niečo, čokoľvek, čo môže rozptýliť jeho pozornosť. Napríklad akúkoľvek hračku, ktorú máte na druhej strane miestnosti.
Ak vášho drobca chytí záchvat zlosti, majte po ruke chutné občerstvenie ako tajnú zbraň, ktorú môžete na dieťa vytiahnuť v okamihu núdze. Platí, že čím obľúbenejšia pochúťka, tým účinnejšia. No nepoužívajte tento trik často, pretože by si dieťa mohlo vytvoriť návyk.
Buďte zrkadlom a predveďte vášmu „malému zlatu“ rovnaký záchvat hnevu. Nie, nestrácajte kontrolu, ale vedome zrkadlite jeho správanie a predvádzajte, čo robí.
A keď si už ozaj neviete rady, vyhoďte ho do vzduchu. Lietanie vzduchom má v sebe niečo čarovného, deti si nemôžu pomôcť a musia sa smiať a radovať sa. Nejednajte násilne, proste dieťa s úsmevom vezmite a vyhoďte ho do vzduchu, alebo sa s ním zatočte. Odvediete jeho pozornosť.
Alebo ho jednoducho objímte a šepkajte do uška. Objatie lieči. Pri objatí mu šeptajte, že ho úplne chápete. Že viete, prečo plače, a že ste tu, aby ste mu pomohli. Požiadajte ho, aby vám povedal, čo sa deje. Je vlastne jedno, čo presne budete hovoriť. Dieťa potrebuje cítiť vašu blízkosť, keď je rozrušené. Kvôli plaču vaše slová nezačuje, a tak je pravdepodobné, že sa stíši, aby počulo, čo mu hovoríte.
Až vášho drobca opustí zlosť, zoberte ho bokom a vysvetlite mu, prečo jeho správanie bolo nevhodné. Dajte mu pocítiť, že ho máte radi, bez ohľadu na to, že sa práve zachoval škaredo.
2. Nočník
Možno sa vaše batoľa s nočníkom neskamaráti hneď na prvý pokus, no neprepadajte hneď panike. Poznáte azda dieťa, ktoré by s plienkami navštevovalo základnú školu? My teda rozhodne nie!
3. Poobedný šlofík? Nie!
Veľmi veľa detí prestane počas tohto obdobia cez deň spinkať, iné si zasa svoj poobedný šlofík nenechajú len tak vziať. Všeobecná rada neexistuje, treba sa riadiť individuálnymi potrebami konkrétneho dieťaťa. Ak sa však poobedné uspávanie mení na hodinový boj, dieťa potom od vysilenia konečne zaspí a večer pre zmenu máte problém ho uspať, pretože si odpočinulo, skúste spánok vynechať. Pár dni možno bude váš drobec driemať nad večerou, no väčšina deti sa však čoskoro s novým režimom vyrovná.
4. Pády a hrče
Určite už pár pádov pri prvých pokusoch o neistú chôdzu bolo, ale až keď sa naozaj poriadne rozbehne, prídu skutočne bolestivé pády, ktoré zamávajú nielen s jeho telíčkom, či s krehkou detskou psychikou, ale s vami to tiež poriadne zamáva. Buďte mu vždy nablízku, utešte ho a dajte mu najavo, že ste tu vždy pre neho.
5. Niečo ako „cudzia reč“ a prvé slovíčka
Že nerozumiete, čo hovorí? Nevadí! Z prvých možno nezreteľných ale krásnych slovíčok časom vzniknú prvé zreteľné výrazy a pomerne komplikované vety. Užívajte si okamihy prvých „dospeláckych“ výrokov svojho drobca a tie ozaj perličky si určíte zapíšte. A nezabúdajte! Na dieťa by sa nemalo šušlať.
6. To som ja!
Batoľa je tým najdôležitejším človiečikom v rodine. Pozná sa v zrkadle a na fotografii a má k sebe absolútne pozitívny vzťah. Obdivuje sa celkom nekriticky, takže keď o všetkých činnostiach tvrdí, že ich zvládne samo, nevychvaľuje sa, len si jednoducho verí. Nechajte ho pri tom, na pochybnosti má ešte veľa času.
7. Deti na obzore
Ešte v dvoch rôčkoch sa bude hrať samo vedľa ďalších detí, no v treťom roku objaví krasu hry s niekým a na niečo. Podporujte jeho socializáciu častým pobytom medzi deťmi.
8. Bez cumlíka
Váš drobec by mal v tomto období svoj cumlík pekne krásne zahodiť. Totižto cumlík po treťom roku škodí vývoju zúbkov aj reči.
9. Mimo domov
Niektoré deti už v tomto veku skúšajú po prvý raz spinkať mimo svoj domov a svoju postieľku, napríklad u babičky. Postupné uvoľňovanie tesnej väzby medzi rodičmi a dieťaťom je viac než namieste, preto rozvíjajte dobré vzťahy s ďalšími blízkymi osobami, ako sa to len dá. Babička alebo dedko na stráženie sa vám totiž vždy hodia!
Zdroj:
http://www.maminka.sk/clanek/7-sposobov-ako-zastavit-detsky-zachvat-hnevu-za-5-sekund
