Hrad vlastnili v stredoveku králi, svetská aj cirkevná šľachta. Postavený bol takým spôsobom, aby odolal obliehaniu a priamym útokom od ozbrojeného nepriateľa. Grandiózne pevnosti vytvárali obrovské súbory budov, pri ktorých je zložité rozpoznať ich presné poradie. Okrem stavieb zahŕňali vežu, hradné nádvoria, záhrady a niektoré mali studňu a priekopu. Stredovekí páni mohli vlastniť aj viac hradov, v ktorých bývali. V obranných hradoch žili vojaci pod vedením rytierov na ochraňovanie územia a zároveň poskytovali poddaným v čase útoku nepriateľa ochranu, rovnako ako župné hrady u nás. V období mieru hrad slúžil ako úrad, domov, sklad, dokonca i trh.
Veľkým kamenným hradom predchádzalo budovanie menších hradov okolo r. 950. K nim patrili návršia alebo násypy obkolesené priekopou. V ranom období sa nazývali hradiskami, ktoré chránili palisády - vysoké drevené ohrady, drevená strážna veža (tzv. motte) a na hradnom nádvorí boli obydlia, stajne, sýpky a stodoly pre dobytok. Mnohé z nich sa stavali na skalách (Gaillard - Francúzsko), či na umelom pahorku; išlo hlavne o malé vežové hrady, obohnané valom z kameňa, alebo ich obklopovala voda ako napríklad hrad Caerphilly vo Walese.
Prvé kamenné hrady po páde Rímskej ríše, sa začali objavovať až okolo roku 1000 v severnom Španielsku a západnom Francúzsku. Približne od roku 1070 pri nich budovali citadely (hradné kamenné veže). Londýnsky Tower je prvá citadela v Anglicku a bol postavený v roku 1087. Vo veži skladovali potraviny a zbrane, žili tam rytieri a ich poddaní.
Na našom území začali vznikať prvé hrady počas uhorského kráľovstva v 11. - 13. storočí. Nové kráľovské komitáty (župy) nadväzovali na pôvodné veľkomoravské hradiská. Preto bolo možné, že hrady v Nitre a Bratislave existovali ďalej ako centrá správy, výroby a cirkevného života. Niektoré hrady sa budovali nanovo, hlavne v pohraničnom území, mali obranný charakter (Holíč, Hlohovec, Beckov) a boli postavené len z hliny a dreva ako tie staršie. Väčšina župných hradov sa začala prestavovať na kamenné až od 13. storočia.
https://femme.sk/index.php/temy/cestovanie/item/9466-prechadzka-po-hradoch#sigProId73e407e6d7
Spišský hrad stál najneskôr už v 2. polovici 11. storočia. Nachádza sa na východnom Slovensku a vypína sa nad mestom Spišské podhradie. V súčasnosti ide o zrúcaninu hradu, na ktorom krásne vidieť vývoj architektúry od 2. polovice 11. storočia až do 18. storočia. Naposledy bol znovuobnovený po požiari v roku 1780.
Budínsky hrad sa vypína na kopci nad Dunajom. Súbor stavieb sa začal budovať v 1. storočí počas panovania uhorského kráľa Bélu IV. (1206-1270) a k jeho rozkvetu došlo počas vlády Žigmunda Luxemburského (1368-1437). Hrad je krásnou ukážkou rôznych stavebných štýlov.
https://femme.sk/index.php/temy/cestovanie/item/9466-prechadzka-po-hradoch#sigProIdfce6a4f1af
Pražský hrad je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov. Je najväčším starobylým hradom na svete, ktorého súbor budov je dlhý 570 m a v priemere 128 m široký. Jeho história siaha do 9. storočia a zo začiatku bol sídlom českých panovníkov a od roku 1918 prezidentov.
Malbork je situovaný asi 60 km od Gdaňska a ide o najväčšiu gotickú stavbu na svete. Založený bol Rádom bratov nemeckého domu sv. Márie v Jeruzaleme v roku 1274. Spočiatku slúžil ako križiacka pevnosť a od polovice 15. storočia sa stal sídlom poľských kráľov.
https://femme.sk/index.php/temy/cestovanie/item/9466-prechadzka-po-hradoch#sigProId93ea07acc2
Hohensalzburg je pevnosť nachádzajúca sa na kopci nad mestom Salzburg v Rakúsku. Pevnosť je dlhá 250 metrov a široká 150 metrov. Stavbu inicioval v roku 1077 arcibiskup Gebhard. Dnešnú podobu získal v rokoch 1495 a 1519.
Edinburský hrad v Škótsku vybudovali na čadičovej skale tzv. Castle Rock. Kaplnka zasvätená svätej Margaréte je najstaršou budovou, ktorá pochádza z prelomu 11. a 12. storočia a 14. storočí, sa hrad stal dejiskom boja o škótsku nezávislosť.
https://femme.sk/index.php/temy/cestovanie/item/9466-prechadzka-po-hradoch#sigProId0e98e7afac
Windsor je obľúbené sídlo britskej kráľovskej rodiny a patrí medzi najdlhšie obývaný hrad v Európe. Postavili ho v roku 1066 po dobytí Anglicka Normanmi. Ako kráľovské sídlo sa začal používať vďaka Henrichovi I., ktorý vládol od roku 1100 do 1135. Využíva ho aj súčasná anglická kráľovná Alžbeta II., ktorá na hrade prijíma štátnické návštevy a súčasne Windsor využíva k odpočinku.
