Buchara – stretnutie s časom, kultúrou a duchovnom
Šiesty deň nás čakala dlhá cesta autobusom cez púšť Kyzylkum priamo po Hodvábnej ceste. A to sme netušili že sa ocitneme blízko hraníc s Turkmenistanom, do ktorého nie je také jednoduché sa dostať. Autobus zastal, povyskakovali sme všetci a fotili niekoľko stovky metrov od hraníc, kde boli malé jazierka a množstvo tabúľ s rôznymi zákazmi. Možno o niekoľko rokov sa aj tam otvoria hranice pre turistov z celého sveta. Mnohých láka krajina, kde sú ulice plné mramorových domov, bielych automobilov a pomníky „posiate“ zlatom. O pár hodím sme mali ďalšiu zástavku, na ktorej sme obdivovali bavlníkové polia. A nasledovala dlhá púštna cesta, na ktorej sme sa v mysli preniesli do dôb karaván naložených drahým a vzácnym tovarom. Ako asi dlho trvalo karavánam s ťavami a obchodníkom prejsť 460 km, ktorú sme my prešli za jeden deň na výborných vozovkách, na ktorých sme stretávali samé chevrolety, ktoré sa práve v Uzbekistane vyrábajú . Iné značky takmer neuvidíte.
Buchara, jedno z najstarších a najslávnejších miest Uzbekistanu, je už viac ako dve tisícročia centrom učenosti, duchovna, obchodu a umenia. Do mesta sme dorazili večer. Siedmy deň bol veľmi náročný, pobehali sme, čo sa dalo. Kedysi významné zastavenie na Hodvábnej ceste, dnes očarí svojich návštevníkov kombináciou histórie a živej tradície, ktorá sa zachovala napriek stáročiam zmien a režimov. Mesto sa nachádza v púštnej oblasti, no napriek tomu tu už v 9. storočí vznikli islamské školy, mešity a paláce, ktoré lákali učencov, mystikov i cestovateľov. Buchara bola centrom islamskej vedy, kde pôsobili významní myslitelia ako Avicenna a Al-Buchárí. Dnes je Buchara živým mestom, ktoré si zachovalo nielen architektúru z čias chánov (panovník) a emirov (veliteľ moslimského vojska), ale aj ducha pohostinnosti a tradície. Prechádzka jej starými uličkami je ako cesta späť v čase – len občas ju prerušia moderné kaviarne či mobilný telefón v ruke predavača kobercov. Jedným z najikonickejších miest v Buchare je mešita Chor Minor – v preklade Štyri minarety. Táto nezvyčajná stavba so štyrmi identickými vežami bola pôvodne súčasťou medresy (islamská náboženská škola vyššieho typu, najčastejšie založená pri mešite). Dnes slúži ako orientačný bod a symbol mesta. Hoci je menšia než mnohé iné mešity, jej architektonická symetria a tichá atmosféra z nej robia obľúbené miesto návštevníkov aj miestnych veriacich.
Nostalgia v rôznych odznakoch, obrazov Lenina, historických uniforiem
V okolí mešity i historického centra nájdete množstvo malých obchodíkov so suvenírmi, od tradičných textílií, výšiviek a keramiky až po sovietske odznaky s podobizňou Lenina, ktoré sú pre zberateľov nostalgickým kúskom. Starožitnosti, koberce, medené výrobky a ručne tkané šatky tu ponúkajú na každom kroku.
https://femme.sk/index.php/temy/cestovanie/item/24464-historicke-mesto-buchara-zastavka-na-hodvabnej-ceste-iii#sigProIdee09db658e
Súčasťou dedičstva mesta je aj palác panovníka Buchary – Hodža Machmuda, ktorý vládol v období slávy emirátu. Palác, ukrytý medzi hradbami a záhradami, je príkladom tradičnej stredoázijskej architektúry s nádhernými mozaikami, vyrezávanými drevenými stĺpmi a výhľadom na staré mesto. Dnes je v ňom expozícia venovaná životu panovníkov, oblečeniu dvora, zbraniam a diplomacii tej doby. Pre milovníkov umenia je nevyhnutnou zastávkou Múzeum výšivky a keramiky, kde sú vystavené unikátne kúsky miestneho remesla. Výšivky z Buchary sú známe svojou farebnosťou a precíznosťou, mnohé vzory majú duchovný význam a odovzdávajú sa z generácie na generáciu. Keramické výrobky, často zdobené typickou modrou glazúrou, zachytávajú ducha Orientu v každom detaile.
Významné pútnické miesto
Buchara je aj významným pútnickým mestom pre moslimov. Len pár kilometrov od mesta sa nachádza Bachauddin, posvätné miesto, kde je pochovaný Chodža Bacha Uddin Naqshbandi, zakladateľ jedného z najvplyvnejších súfijských smerov, známeho ako Naqshbandíja. Tento duchovný smer zdôrazňuje vnútorný pokoj, pokoru a srdce s Bohom, ruky v práci, čo znamená žiť duchovný život uprostred každodennej reality. Komplex v Bachauddine je tichým miestom modlitby, meditácie a duchovného hľadania. Súčasťou areálu sú hrobky, záhrady a mešita, kde prichádzajú pútnici z celého sveta. Na mieste panuje ticho, rešpekt a duchovná hĺbka, ktorú cíti aj bežný návštevník.
Moslimský pohrebný rítus
Neďaleko centra sa nachádza aj kráľovský cintorín, kde boli pochovaní významní panovníci a učenci. Hroby sú jednoducho označené, často len kamennou doskou, no okolie dýcha pokojom a úctou k minulosti. Moslimské pohrebné obrady v Buchare sa stále dodržiavajú podľa tradičných zvykov. Po smrti je telo obmyté, zabalené do bieleho plátna, a pochované bez rakvy, tvárou k Mekke. Pohreb je tichý a dôstojný, nasledovaný modlitbami a spomienkami na zosnulého. Starí muži, často oblečení v tradičných plášťoch a čiapkach, vedú modlitbu a rodina prijíma kondolencie. Dozvedeli sme sa od miestneho sprievodcu, že keď moslim zomrie predpoludním, musia ho pochovať v ten istý deň. Mnohí si preto dávali robiť hroby dopredu. Ak sa stalo, že zomreli niekde na cestách, tak zostali hroby prázdne.
Buchara dnes nie je len turistickou atrakciou, ale živým mestom, kde sa stretáva minulosť so súčasnosťou. Miestni ľudia si vážia svoje korene, remeslá, jazyk aj vieru. Zároveň sú otvorení svetu a vítajú návštevníkov s úsmevom, čajom a príbehmi, ktoré siahajú hlboko do histórie. Pre cestovateľa je Buchara viac než len mesto – je to stretnutie s časom, kultúrou a duchovnom, ktoré zanechá hlboký dojem v srdci každého, kto sa sem vydá. No a večer patril tradičnému folklóru s hudbou, tancom, ale aj prekrásnou módnou prehliadkou domácich módnych tvorcov. Unavení, plní zážitkov sme spokojne padli do perín, v mysli na ôsmy a deviaty deň našej cesty, ktorá viedla do Samarkandu.
Nabudúce navštívime Samarkand...
Zdroj foto: Michaela Conzarová, Pixabay
