V skratke
Povrch Zeme tvorí kôra s hĺbkou od 5 do 70 km. Pod oceánmi je najtenšia približne asi 5 - 10 km. Vrchný plášť dosahuje asi 650 km, spodný pokračuje až približne k 2900 km. Potom nasleduje zemské jadro, ktoré dosahuje niekoľko tisíc stupňov Celzia.
3 m pod povrchom
V tejto hĺbke žijú rôzne dážďovky a červy – obrovský druh DRAWIDA GRANDIS dosahuje až 1 m dĺžky.
10 m pod povrchom (pod vodou)
Dusík na človeka pri bežnom atmosférickom tlaku nemá negatívny vplyv, ale pri potápaní v závislosti od hĺbky je ľudské telo vystavené tlaku a dusík, ktorý vdychuje pôsobí ako anestetikum. Pri viac ako 30. metroch môže viesť až k smrti.
Najhlbší potápačský bazén na svete Y40 (40 m) sa nachádza v Montegrotto Terme v Taliansku.
85 m pod povrchom
V tejto hĺbke bol nájdený archeologický nález Derinkuyu zo 7. storočia p.n.l v tureckej Kappadokii.
122 m pod povrchom
Sem dosahujú najhlbšie známe korene stromov. Patria divokému figovníku v juhoafrickej jaskyni Echo Caves.
1160 m pod povrchom
Kolónia netopierov hnedých (Myotis lucifugus) trávi každú zimu v opustenom zinkovom dole v štáte New York v USA, ich stanovisko je šesťkrát hlbšie, než iné druhy netopierov.
2190 m pod povrchom
Voronija/Krubera je najhlbšia jaskyňa v krasovom masíve Arabika v oblasti západného Kaukazu. Hovorí sa jej aj podzemný Mount Everest.
4970 m pod povrchom
Južne od Kajmanských ostrovov ležia najhlbšie hydrotermálne gejzíry, vyvierajúca voda môže dosahovať až 450°C. V okolí sa nachádza bohatý život na organizmy - baktérie, sasanky či drobné krevety bez očí.
8145 m pod povrchom
V roku 2014 v Mariánskej priekope vedci objavili bizarne vyzerajúcu rybu. Stavba tela je veľmi krehká a jemná.
10 600 m pod povrchom
Najväčšia hĺbka oceánskeho dna, v ktorej boli nájdene obrovské jednobunkové organizmy Xenophyophorea. Existuje až 60 druhov, ktoré sa líšia veľkosťou a najväčší z nich pomenovali Syringammina Fragilissima.
2 920 000 m pod povrchom
Tzv. Gutenbergová diskonuita – neprepojená plocha medzi zemským plášťom a zemským jadrom a teplota tu dosahuje až 6000°C. Nachádzajú sa tu prvky železa (80%), niklu, kobaltu a kremíku v polotekutom stave.
5 140 000 m pod povrchom
Tu začína vrstva vnútorného pevného jadra, tekuté ťažké kovy vonkajšieho jadra strieda pevná hmota.
Predpokladá sa, že pevné jadro má tvar elipsy, ktorá sa za rok otočí o pol stupňa viac než tekuté jadro a povrch s ním. Preto sa tvorí magnetické pole, ktoré obklopuje našu Zem a zabraňuje prieniku elektromagnetických častíc zo Slnka.
6 371 000 m pod povrchom
Dorazili sme do stredu ZEME, nachádza sa tu tlak 3,5 miliónkrát väčší než na hladine mora. Jadro je staré miliardy rokov a pravdepodobne ho tvorí železo z protoplazmy Theia, vďaka ktorej tiež existuje Mesiac.
