Znižovania úrokových sadzieb na hypotékach sa pravdepodobne nedočkáme

Napísal Linda Gáliková 18. september 2025

Na poslednom zasadaní Rady guvernérov vo Frankfurte ostali jednohlasne úrokové sadzby bez zmeny. Rozhodnutie zachovať tento stav je v súlade s očakávaniami a opiera sa najmä o dobré inflačné dáta a zohľadňuje aj potenciálnu neistotu geopolitického prostredia.

freepik_inflation_0925

Inflácia za august sa očakáva na úrovni 2,1 % a je vyjadrením dosiahnutia cieľa cenovej stability.

Desinflačný proces je na konci

Znižovanie úrokových sadzieb je s najväčšou pravdepodobnosťou na konci. Úrokové sadzby začali klesať v júni 2024 z úrovne 4 % (depozitná sadzba) na aktuálnych 2%. Do konca roka pritom možno očakávať maximálne jedno zníženie. ECB si týmto krokom zachováva určitý odstup od nulových sadzieb, aby v prípade negatívneho ekonomického šoku mohla podporiť ekonomiku.

Podľa vyjadrení šéfky ECB Lagardeovej je inflácia na želanej úrovni a je dôležité, aby si zachovala tento stav. Samotná ECB je pripravená urobiť v tomto smere maximum a bude sa rozhodovať na základe aktuálnych dát. V prípade nejakej zmeny teda nie je vylúčené znižovanie ani zvyšovanie základnej sadzby.

Veľké množstvo neistoty 

V súvislosti s infláciou je spojené veľké množstvo neistoty kvôli clám, vojne na Ukrajine a na blízkom východe, ako aj fragmentácii dodávateľských reťazcov, či kurzu eura. Pravdepodobne si tak budeme musieť zvykať na nový normál. Výsledkom neistôt je pomalší rasť ekonomiky v Q2, ktorý pôsobí ako protiinflačný faktor. Naopak, znižujúce sa úspory, zvyšovanie spotreby a rastúce vládne výdavky do infraštruktúry a obrany sú vyvažujúce proinflačné faktory.

Rast miezd taktiež prispieval k vyššej inflácii, ECB však očakáva, že už neporastú takým tempom ako doposiaľ. Nezamestnanosť v eurozóne dosiahla v júli 6,2 % a dostala sa opäť k historickému minimu, čo ukazuje na silný trh práce. Dobrou správou pre spotrebiteľov je očakávaný nižší rast cien potravín v nasledujúcich 2 rokoch.

Inflácia v jednotlivých štátoch je rozdielna, ECB však hodnotí celok

Nie všetky krajiny eurozóny však majú infláciu v okolí 2 %. Slovensko v auguste očakáva medziročný nárast cien 4,4 %, pričom ide o druhé najvyššie v eurozóne, hneď po Estónsku. Naopak, Francúzsko predikuje augustovú infláciu na 0,9 %. Tlaky na ceny v jednotlivých ekonomikách eurozóny sú rozdielne, avšak pri menovo-politickom rozhodovaní ECB sa pozerá na eurozónu ako celok, nie na jednotlivé krajiny.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko

Výrazného znižovania úrokových sadzieb na hypotékach sa pravdepodobne nedočkáme. Pre slovenských spotrebiteľov to znamená, že kto plánuje čerpať hypotéku, nepotrebuje ju odkladať. Súčasné nastavenie úrokových sadzieb bude pravdepodobne na istú dobu stabilné a bude tak predstavovať nový normál.

Úročenie sporiacich účtov bude aj naďalej minimálne, sporiaci účet by preto mal slúžiť najmä na finančnú rezervu. Na reálne zhodnotenie úspor je potrebné presunúť úspory do akciových ETF fondov.  

Pre citácie: Patrik Kindl, ekonóm Finaxu

Zdroj foto: Freepik