Na skok do historických víl v Brne

Jurkovičove sídlo v malebnom prostredí

Medzi najvýznamnejšie pamiatky secesnej architektúry bezpochyby patrí Jurkovičova vila, jeho vlastné rodinné sídlo v Brne postavené v roku 1906. Rodák z Turej Lúky sa v roku 1899 usadil v centre Brna. Oženil sa a keď prišli na svet dvaja synovia, začal snívať o rodinnom dome. Dodnes najuznávanejší slovenský architekt postavil vilu, ktorá mala byť vzorom bývaní intelektuála.

Umiestnenie vily bolo ovplyvnené Jurkovičovou láskou k prírode a nachádza sa na ulici Jana Nečase v Brně-Žabovřeskách. Dušan Jurkovič kúpil dlhú parcelu, ktorú neskôr rozpredal a postavil tam ďalší dom pre rodinu Kuncovú. Jurkovičové sídlo vyniká spojením viacerých štýlov stredoeurópskej ľudovej kultúry a princípov britskej moderny a viedenskej secesie. Dispozícia domu sa odvíja od centrálnej schodiskovej haly. Išlo o centrum, ktorého úlohou bolo spájať spoločenskú časť na prízemí so súkromnou v hornom poschodí. Svojim návrhom predbehol svoju dobu. Sčasti sa mu podarilo prepojiť spoločenskú časť vily so súkromnou časťou vďaka ateliéru, ktorý situoval na prvom poschodí. Súkromné spálne však ostali v prízemí a boli oddelené chodbou.

Oficiálne bola vila slávnostne otvorená 26. augusta 1906 Výstavou architektúry a umeleckého priemyslu. Jurkovič vilu predal v roku 1919 a odsťahoval sa do Bratislavy. Medzi vojnami vila zmenila niekoľkokrát majiteľa. Posledný ju predal v roku 2006 a dnes ju má v správe Moravská galéria. Od roku 2011 je sprístupnená verejnosti. Do vily sa vrátila aj socha Mysliteľa od Jana Stursu, ktorú kedysi predal Jurkovičov syn. Socha sediaceho filozofa sa vrátila na pôvodne miesto po 93 rokoch.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
• 05 05
• 06 06
• 07 07
• 08 08
•  

Architekt, dizajnér a etnograf Dušan Samuel Jurkovič

Narodil sa 23. augusta 1868 na v Turej Lúke a zomrel v Bratislave 21. decembra 1947. Pochovaný je v Brezovej pod Bradlom. Dušan Jurkovič nadviazal vo svojich návrhoch na európske trendy modernej architektúry v prvej polovici 20. storočia, zároveň do nich preniesol prvky ľudovej architektúry. Preto je právom považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. Prvú veľkú objednávku získal koncom deväťdesiatych rokov 19. storočia pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštále. Jeho návrh obsahoval súbor turistických stavieb na Pustevniach. Koncom storočia stihol navrhnúť a postaviť komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach a naprojektovať vilu pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Městě nad Metují. V Bratislave sa usadil po vzniku Československej republiky. V máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko na to začal pracovať na projekte mohyly na Bradle. V rokoch 1936 – 1937 riešil projekt staníc lanovej dráhy na Lomnický štít. V roku 1946 sa zúčastnil na konferencii v Londýne o znovuvybudovaní zničených miest a možnostiach využitia montovaných obytných domov. Bol veľmi plodným architektom, okrem súkromných domov, pamätníkov a cintorínov navrhol a realizoval napríklad v roku 1929 Sanatórium MUDr. Karola Kocha (Partizánska - Bratislava), činžovné domy a vily (Legionárske stavebné družstvo – Bratislava), v roku 1910 Sirotinec v Modre, z dizajnu nábytok pre dr. J. Jeništu (1904) a ďalšie návrhy projektov a realizovaných stavieb.

Vila Löw-Beer

O vile Tugendhat sme nedávno písali, dnes vám priblížime vilu Löw-Beer, obývanú v rokoch 1913 až 1939 rodinou Alfreda a Marianny Löw-Beer, rodičov Grety Tugendhat. Vila Löw-Beer bola postavená vo vilovej kolónii Černá Pole, ktorá sa stala vďaka individuálnej a družstevnej výstavbe jednou z najlukratívnejších brnenských rezidentských štvrtí.

Vila v secesnom štýle pôvodne patrila továrnikovi Moritzovi Fuhrmannovi (1850-1910). V priestoroch vily sa nachádzali štyri byty so 14 izbami a 7 kabinetmi, 3 kuchyňami, dvoma kúpeľňami a 6 záchodmi. Priečelia z ulice a zo záhrady sú vyzdobené secesným rastlinnými štukovými dekormi a v spodných partiách s rustikálnym pásom. Podobné motívy sa nachádzajú na stropoch a stenách či stolárskych konštrukciách. Okrem toho secesné motívy sa opakujú aj na keramickej dlažbe a liatinovom zábradlí. Pravdepodobne autorom projektu bol architekt Alexander Neumann (1861-1947).

Po smrti Moritza Fuhrmanna ju odkúpil od dedičov textilný podnikateľ Alfréd Löw-Beer (1872-1939), ktorý ju nechal v 30. rokoch čiastočne upraviť, hlavne centrálne schodiská haly.
Jadro vily tvorí centrálna hala s horným presvetlením, na poschodí je 10 izieb, v ktorých žiaľ nezostal žiaden pôvodný nábytok. V roku 1929 daroval otec dcére Gréte a jej manželovi Fritzovi Tugendhatovi ako svadobný dar hornú časť pozemku na stavbu rodinného domu, ktorý sa neskôr ako dielo Ludwiga Miese van der Rohe stal jedným z najvýznamnejších stavieb svetovej modernej architektúry. Vilu Löw-Beer si v roku 1940 vzala pod svoje krídla Tajná štátna polícia Gestapo. V roku 1946 pripadla Československu a v roku 1962 sa z nej stal Domov mládeže. V izbách sa tlačilo 6 až 12 žiakov Konzervatória. V súčasnosti sa vo vile nachádza expozícia Objavte svet brnenskej buržoázie medzi Löw-Beer a Tugendhat. Predstavuje kapitoly dejín architektúry a životného štýlu mešťanov v Brne od druhej polovice 19. storočia v desiatich miestnostiach.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
•  

Obe vily sú nádhernými skvostami, samozrejme i s vilou Tugendhat a naozaj sa oplatí navštíviť ich v jeden deň.

Architekt Ludwig Mies van der Rohe

Nemecký architekt Ludwig Mies sa držal pri svojich projektoch zásady „menej je viac“. Narodil sa v roku 1886 v Aachene (Nemecko) a stal sa vedúcou osobnosťou modernistického štýlu ako aj posledným riaditeľom umeleckej školy Bauhaus v Berlíne. Okrem architektúry sa venoval aj dizajnu, ktorý je dodnes stále moderný a obľúbený. Prvá stavba, ktorá vyšla spod jeho rúk v roku 1907 bola úplne odlišná od jeho neskorších modernistických návrhov. Dom bol postavený z dreva a ovplyvnený anglickou architektúrou 18. storočia.

Zlom v jeho tvorbe nastal v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Naplno sa prejavil jeho príklon k jednoduchosti tvarov, kde prevládala kubistická forma, ploché strechy; k čomu dobre poslúžili moderné materiály, betón a sklo. Jeho nezrealizovaný návrh mrakodrapu v Berlíne z roku 1921 určoval v 40. a 50. rokoch vývoj architektúry mrakodrapov.

Úspech zaznamenal jeho Nemecký pavilón na Svetovej výstave v Barcelone (1928), ktorý slúžil ako informačné centrum a nocľaháreň. Napriek jeho zničeniu v tridsiatych rokoch, ho obnovili v 80. rokoch 20. storočia a slúžil ako vzor modernej architektúry. V tom istom období navrhol aj Vilu Tugendhat v Brne pre manželov Gretu a Fritza Tugendhatových. Inšpirácia Nemeckým pavilónom v Barcelone sa naplno odráža v spomínanom projekte. Vidieť môžeme veľké zasklené plochy, rovnako veľké plynúce priestory len náznakovo prepojené, podobne použité materiály - travertín, ónyx, makarský eben, oceľ a sklo. Z dizajnérskeho hľadiska je dôležitá jeho brnianska stolička, ktorú navrhol pre vilu Tugendhat a podobnú slávu si získalo jeho kreslo Barcelona, ktoré sa vyrába dodnes.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
•  

V medzivojnovom období ešte projektoval dom Herberta Gericka, Emila Nolda a riadil berlínsku umeleckú školu Bauhaus.
V roku 1938 emigroval do Spojených štátov amerických a stáva sa riaditeľom oddelenia pre architektúru na Armour Institute, neskôr Illinois Institute of Technology v Chicagu, pre ktorý navrhol areál a viacero stavieb. Národná galéria v Berlíne je jeho posledná stavba, ktorú realizoval. Smrť ho zastihla v 83 rokoch v Chicagu.