Najnovší spotrebiteľský test však ukázal, že kvalita výrobkov na trhu sa výrazne líši, a to nielen v chuti, ale aj v obsahu prospešných či nežiaducich látok. Spotrebiteľská organizácia dTest nakúpila 12 výrobkov dostupných v kamenných aj internetových obchodoch (10 neochutených matcha práškov a 2 zmesi typu matcha latte) a podrobila ich laboratórnym analýzam, senzorickému hodnoteniu aj kontrole označovania.
Výrazné rozdiely v kofeíne aj antioxidantoch
Pri matche sa na rozdiel od bežného čaju nekonzumuje len výluh, ale celý jemne pomletý čajový list. To znamená, že nápoj môže obsahovať viac kofeínu aj antioxidantov - látok, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred poškodením. Laboratórne analýzy však ukázali, že medzi jednotlivými výrobkami sú výrazné rozdiely.
Obsah kofeínu sa v jednej šálke pohyboval približne od 14 mg až po 84 mg, v závislosti od konkrétneho výrobku a odporúčaného dávkovania. V praxi to znamená, že niektoré matchy povzbudia podobne ako slabší čierny čaj, iné sa účinkom približujú ku káve.
Podobne výrazné rozdiely test zaznamenal aj pri antioxidantoch. V jednej šálke ich mohlo byť približne od 170 mg až po viac ako 500 mg. Ochutené nápoje typu matcha latte obsahovali týchto látok podstatne menej, keďže samotná matcha tvorí len menšiu časť zmesi.
„Spotrebiteľom odporúčame venovať pozornosť príprave. Antioxidanty sú citlivé na vysokú teplotu, preto zalievanie prášku vriacou vodou môže ich účinok znižovať. Vhodnejšia je voda, ktorá po zovretí krátko vychladne,“ informuje Hana Hoffmannová, šéfredaktorka spotrebiteľského časopisu dTest.
Pesticídy väčšinou bez nálezov, hliník vyvoláva otázniky
Spotrebiteľská organizácia dTest dala v rámci testu preveriť viac než 400 rôznych pesticídov. Keďže väčšina výrobkov bola označená ako bio, očakával sa nulový výskyt týchto látok. Takmer všetky vzorky tieto očakávania splnili. Len v jednom prípade sa našlo stopové množstvo látky používanej proti škodcom. Išlo však o veľmi nízku hodnotu, ktorá mohla vzniknúť napríklad neúmyselnou kontamináciou.
Väčšiu pozornosť si vyslúžil obsah hliníka. Ten sa prirodzene nachádza v pôde a čajovníky ho počas rastu ukladajú do listov. Keďže pri matche sa konzumuje celý pomletý list, prijíma ho človek viac než pri bežnom lúhovanom čaji. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín stanovil tolerovateľný týždenný príjem hliníka na 1 mg na kilogram telesnej hmotnosti.
Test ukázal, že množstvo hliníka sa medzi jednotlivými výrobkami výrazne líši. V jednej porcii mohlo ísť približne o 1 až 11 mg. Pri výrobku Wolfberry Green Tea Powder by pravidelné každodenné pitie jednej šálky mohlo u človeka s hmotnosťou 60 až 70 kilogramov viesť k prekročeniu odporúčaného týždenného limitu. Tento výrobok bol zároveň jediný, v ktorom laboratórium zistilo aj prítomnosť olova (0,51 mg/kg). Hoci pre čaj neexistuje konkrétny limit, nameraná hodnota bola nižšia než limity používané pri iných rastlinných produktoch.
„Výsledky testu ukazujú, že rozdiely medzi jednotlivými značkami môžu byť výrazné a bežný spotrebiteľ ich pri nákupe nedokáže odhadnúť. Aj preto odporúčame striedmosť, približne tri gramy matchy denne, ideálne rozdelené do viacerých menších porcií,“ dopĺňa Hoffmannová.
Od sviežej zelene po trpké sklamanie
Súčasťou testu bolo aj senzorické hodnotenie, ktoré v laboratórnych podmienkach vykonala 12-členná komisia. Odborníci posudzovali farbu, vôňu, chuť, mieru horkosti, prítomnosť typickej chuti umami aj celkový dojem z nápoja.
Kvalitná matcha by mala mať jasnú, žiarivo zelenú farbu, sviežu vôňu pripomínajúcu čerstvú zeleň a vyváženú chuť, v ktorej sa jemná sladkosť prirodzene dopĺňa s miernou horkosťou a tónom umami. Prax však ukázala, že realita býva často odlišná. Viaceré testované výrobky pôsobili príliš horko, zanechávali výrazne zvieravý pocit v ústach alebo boli chuťovo nevýrazné.
Dobré hodnotenie získali len tri výrobky z celkového počtu dvanástich. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnil čaj Vanavita Bio Japanese Matcha Powder, ktorý komisia označila za príliš horký, so silným zvieravým efektom a rušivými tónmi pripomínajúcimi pečenie či pokosenú trávu.
„Test sa zameral aj na informácie uvedené na obaloch. Ukázalo sa, že etikety často poskytujú len základné údaje, najmä krajinu pôvodu a informáciu o biocertifikácii. Nie všetci výrobcovia však krajinu pôvodu uvádzali a v jednom prípade chýbali povinné náležitosti označenia biovýrobku, hoci samotné laboratórne výsledky nenaznačovali, že by nešlo o produkt z bioprodukcie,“ dodala na záver Hoffmannová.
Zdroj foto: Freepik
