Rastlinný olej zdražel podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR v júni v medziročnom porovnaní až o viac ako 12 %.
„V nasledujúcich týždňoch očakávame rast cien pri rastlinných olejov, nakoľko na svetových trhoch ceny vzrástli na najvyššiu úroveň od apríla 2012, keď trhy reagovali na pokračujúci rast cien palmového oleja. Tie vzrástli už deviaty mesiac po sebe, a to pre obavy z nízkych zásob komodity v krajinách patriacich k najväčším vývozcom. Aj cena cukru na svetových komoditných trhoch už niekoľko týždňov rastie, postupne sa to prejavuje aj na pultoch slovenských obchodov. Kilogram kryštálového cukru sa predáva v obchodoch za priemernú cenu 0,72 eur. Atakovať by však mohla hodnotu z roku 2017, kedy sa dostala na úroveň 0,86 eur. Dôvodom nárastu ceny cukru sú obavy z horších úrod v Európskej únii, Rusku a Thajsku,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Rastie aj cena pečiva. Aktuálne je cena chleba vyššia o 4 centy v porovnaní s vlaňajškom. Postupne rastú ceny viacerých pekárenských výrobkov. V najbližšom období by sme mali pocítiť ďalšie zdražovanie. Podpisuje sa pod to viacero faktorov, napríklad nižšia vlaňajšia úroda, ktorá v Európe poklesla oproti predchádzajúcemu roku o 17,2 miliónov ton pšenice. Ruka v ruke rastie aj spotreba, najmä z afrických krajín a Činy. A čo sa týka domácich faktorov, pandemické opatrenia a príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky a vyššia minimálna mzda zvyšujú náklady pekárov. Externým dôvodom sú aj aktuálne rastúce exportné clá na pšenicu zo strany Ruska.
„Podobná situácia s navyšovaním ceny je aj pri vajciach. Na cenu tlačí v súčasnosti vtáčia chrípka, ktorá sa objavila vo viacerých európskych krajinách, najmä v Poľsku. Krajina je najväčším producentom vajec v únii. Ceny vajec ako aj mäsa v tomto prípade ovplyvňuje aj situáciu so pšenicou. Tá je totiž súčasťou kŕmnych zmesí. Producenti hydiny a vajec ohlasujú, že nakoľko 45 percent z nákladov na výrobu vajec a 56 percent z nákladov na výrobu hydinového mäsa tvoria práve kŕmne zmesi, budú musieť navyšovať ceny,“ doplnila Buchláková.
Opäť rástli ceny mäsa vplyvom vyšších cien údenín a hovädzieho mäsa. Pri cenách bravčového mäsa možno vidieť stále vyššie cenovky. Podpísal sa pod to stále pretrvávajúci africký mor ošípaných, ktorý zdecimoval farmy po celom svete a zvýšil dopyt po bravčovom mäse z Európy, pričom spotrebitelia rastúce ceny bravčoviny pociťujú už od roku 2019. Cena bravčového karé s kosťou sa stále drží nad úrovňou 5 eur za kilogram.
Ceny potravín ovplyvňuje najmä úroda, ktorá je závislá od počasia, náklady na prácu, ako príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky, spracovanie surovín či prepravné a iné náklady. Všeobecne platí, že slabšia úroda znamená následne vyššie ceny. Pri obilí v tomto prípade nie sú dobré vyhliadky. Podľa odhadov Svetového ekonomického fóra by sa mala znížiť produkcia pšenice v tomto roku, čo navýši jej cenu v nasledujúcich mesiacoch o viac ako tretinu.
Porovnanie cien potravín/ (údaje sú zo Štatistického úradu SR)
Tovar/jún 2021/jún 2020/medziročná zmena v %
|
Chlieb tmavý 1 kg/ 1,52 / 1,51/+0,66 Ryža lúpaná 1 kg/ 1,58/1,53/+3,26 Šunková saláma 1kg/ 6,11/6,02/+1,49 Polotučné mlieko 1l / 0,80/0,77/+3,89 Jemné párky 1 kg/ 6,32/6,24/+1,28 Trvanlivá saláma 1 kg/ 9,08/8,96/+1,33 Lahôdkový margarín 250 g/0,75/0,71/+5,63 Pražená káva mletá 250 g/3,04/3,01/+0,99 Eidam 1kg/ 6,87/7,00/-1,85 Vajcia 10 ks / 1,55/1,50/+3,33 Olej 1l / 1,95/1,73/+12,7 Cukor kryštálový 1kg/0,72/0,73/+1,36 Hovädzie predné bez kosti 1kg/ 7,33/7,08/+3,53 Hovädzie zadné bez kosti 1 kg/ 9,02/8,86 /+1,08 Kurča pitvané 1kg/ 2,46/2,49/-1,20 Cestoviny vaječné 500 g/1,32/1,26/+4,76 Tvaroh 250 g/1,21/1,19/+1,68 Čerstvé maslo 125 g/1,23/1,15/+6,95 Zemiaky konzumné 1kg/0,82/ 0,81/+1,23 |
Výrazné predzásobovanie oslablo, a to aj napriek príchodu druhej vlny koronavírusu. Slováci sa totiž počas prvej vlny presvedčili, že slovenskí obchodníci na vzniknutú situácii reagujú navyšovaním zásob základných trvanlivých potravín. Zvýšený dopyt preto neohrozil dostupnosť jednotlivých výrobkov. Pokiaľ v niektorom obchode nie je krátkodobo nejaký druh tovaru, je to tým, že väčšina obchodov nemá vlastné sklady, ale sú zásobované priebežnými rozvozmi z centrálnych skladov.
Koronakríza ale priniesla aj nový trend. A to, že spotrebitelia už nepotrebujú tovar chytiť, ovoňať a zistiť, či nemá napríklad pleseň. Dôležitejšia je v súčasnosti pre Slovákov bezpečnosť pri nakupovaní. Najčastejšie v prípade potravín nakupujeme trvanlivé potraviny, ako je ryža, cestoviny či konzervy. Dominujú aj pekárenské a mliečne výrobky, najmenej nakupujeme ovocie a zeleninu.
