Pri novorodencoch sa zamerajte na držanie hlavičky
Po narodení bábätkám pretrvávajú pohybové reflexy, ktoré postupne odoznievajú – spočiatku ležia nakrivo, sa zaťatými pästičkami a hlavičkou sklonenou na jednu stranu. Ak necháme dieťa ležať na brušku, malo by už od šiesteho týždňa byť schopné vzpriamiť hlavičku. Ak to dokáže, je to prvá známka toho, že pravdepodobne nebude pohybovo postihnuté. Od troch mesiacov už by si bábätko mali vedieť zaistiť oporu tela pomocou otvorených dlaní a vzpriamiť sa v hrudnom koši. Po dovŕšení troch mesiacov by dieťa pri normálnom vývoji malo byť schopné otočiť sa na bok a následne sa pretočiť späť na chrbát. Ak to samo nezvládne, môže ísť o pohybovú poruchu a je nutné záhájiť terapiu. Aj keby išlo len o nedostatok, môže neskôr viesť k vadnému držaniu tela alebo skolióze chrbtice.
Predčasné sedenie? Pozor na skoliózu chrbticu
Od štvrtého mesiaca sa deti vedia oprieť o lakte a začínajú si byť svojou polohou isté. Rovnako tak sa bez problémov pretočia na bok (najlepšie za nejakou hračkou) a za krátky čas aj na bruško – to by ako vrchol svojich schopností malo dieťa zvládnuť do šiesteho mesiaca. Za veľkú chybu označujú fyzioterapeuti to, ak rodičia dieťa v tomto období pasívne usádzajú – chrbtica sa ešte môže hrútiť, hlavička nedrží úplne pevne a s tým prichádza zapájanie nesprávnych pohybových vzorcov, ktoré môžu vyústiť do skoliózy chrbtice alebo následné vtáčanie nožičiek pri chôdzi. „Omnho lepšie je umiestniť dieťa do polohovateľného húpacieho lehátka, Zaistí mu pohodlie, zábavu aj prirodzenú fixáciu tela,“ vysvetľuje distribútor vybavenia pre deti značky Cam Lukáš Fiala. Rodičia by mali spozornieť najmä, ak sa dieťa opakovane vracia do asymetrickej polohy, preferuje na opieranie len jeden lakeť a jedno kolienko a tiež ak nesymetricky ovláda oči. Vo veku šiestich mesiacov už sa deti snažia o lezenie. Ak to zvládne do deviateho mesiaca bez problémov samo, nemusí nás v túto chvíľu znepokojovať, že si ešte nesadá. Má na to čas a mnohé deti si potrebujú vzpriamenie chrbtových svalov poriadne vycibriť.
Chodenie zo začiatku radšej s pasívnou oporou
V prvom roku svojho života deti zdokonalujú lezenie, státie a prípadne aj chôdzu. Tá je však spočiatku veľmi vratká, deti stoja zoširoka a často padajú. Rozoznávajú ale už prekážky a snažia sa ich prekonávať. „Pre deti, ktoré už niekoľko mesiacov obchádzajú nábytok, ale boja sa postaviť na nohy v priestore, sú dobrým pomocníkom chodítka. Tieto deti už sú fyzicky prispôsobené na chôdzu a pasívne chodítko ich môže zbaviť strachu z otvoreného priestoru, pretože im zaistia oporu,“ dopĺňa Fiala. V roku a pol by už dieťa malo začať chodiť samo. Pri chôdzi kontrolujte postavenie bedier a správny došľap. Rýchly rast a vývoj sa u detí deje medzi tretím a šiestym rokom života. Aby ste zabránili neskorším pohybovým deformáciam tela, doprajte deťom rozmanité aktivity, nechajte ich striedať rôzne športy a tiež poctivo vyberajte topánky, ktoré tvarujú ich nohy ako hlavnú oporu tela. Dieťa získa potrebné zričnosti, upevnia správne pohybové stereotypy, bude obratnejšie a vďaka tomu aj menej náchylné na úrazy a zranenia.
