NEMECKO
Narodila sa na začiatku 20. storočia (1901) v Berlíne. Počas dospievania študovala jazyky a hru na husliach. Po nečakanom úraze sa však musela vzdať hudobnej kariéry. Bola to vždy energická, cieľavedomá a svojská žena, možno preto ju priťahoval svet divadla, kabaretu a filmu. Študovala herectvo na hereckej škole Maxa Reinhardta. V nemých filmoch dvadsiatych rokoch získala prvé filmové skúsenosti a vystupovala v obľúbených kabaretoch.
V roku 1923 sa Marlene vydala za režiséra Rudolfa Siebera, s ktorým mala tzv."otvorené manželstvo". Z tohto vzťahu sa o rok neskôr narodila ich jediná dcéra Mária. Ako dospelá Mária Riva napísala o svojej matke intímnu monografiu, v ktorej Marlene otvorene hovorí o svojich lesbických láskach.
NEMECKO - AMERIKA
V tridsiatych rokoch Marlene rozbieha úspešnú hereckú kariéru v Hollywoode, vďaka hovorenému filmu ( Maroko, Modrý anjel).
Prostredie v Hollywoode bolo oficiálne veľmi puritánske, hlavne po roku 1929, kedy vstúpil do platnosti tzv. "Haysov kódex", ktorý zakazoval "nemorálnosti" na obrazovke ako aj v súkromí hercov. Bola to reakcia na svet šoubiznisu, v ktorom sa častejšie objavovala homosexualita, bisexualita a lesbizmus. Reakcia na kódex nedala na seba dlho čakať. Z popudu lesbicky orientovaných herečiek, scénaristiek a režisérok vznikol tzv. "krúžok šitia", ktorý pretrval do roku 1950, a zároveň sa uzatvárali manželstvá „pro forma“. Hon na čarodejnice vyvrcholil práve v päťdesiatych rokoch počas mcarthizmu v U.S.A, keď sa "krúžky šitia" museli stať ešte viac diskrétnymi.
https://femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/7622-modna-revolucionarka-marlene-dietrichova#sigProId198f3f850b
AMERIKA
V období pred vypuknutím 2. svetovej vojny sa stala Marlene pre Nemecko nepohodlnou osobou, pre jej otvorený protivojnový názor. V roku 1939 prijala americké občianstvo a zapojila sa do protivojnových aktivít.
Okrem filmových úloh sú pre Marlene päťdesiate roky v znamení One Woman Show, ktorú mala v Las Vegas. V roku 1975 pri vystúpení v Sydney nešťastne spadla z javiska a zlomila si stehennú kosť. Ďalšou osobnou ranou bola smrť jej manžela Rudolfa Siebera, ktorý zomrel na rakovinu v roku 1976. Po týchto udalostiach už viac nechcela vystupovať a utiahla sa do súkromia.
Posledných jedenásť rokov svojho života strávila väčšinou pripútaná na lôžko. V parížskom byte prijímala len pár vyvolených, vrátane rodiny a zamestnancov. Ešte začiatkom osemdesiatych rokoch poskytla rozhovor pre svoj životopisný film Maximilianovi Schellovi, ale bez filmovania. Filmový dokument po uvedení v roku 1984 získal niekoľko filmových ocenení. Film je filmovou kolážou z jej kariéry so záznamom rozhovorov, ktoré M.Schell urobil počas roku 1982-83. Marlene Dietrich naposledy vydýchla dňa 7. mája 1992, na zlyhanie obličiek vo svojom byte v Paríži vo veku 90 rokov.
Marlene sa netajila svojou bisexualitu ako aj výstrednosť v obliekaní. Zaradením pánskych oblekov a nohavíc do svojho šatníka Marlene spolu s kolegyňou Gretou Garbo, spôsobili revolúciu v dámskej móde. Dospelo to až tak ďaleko, že sa k pánskej móde v dámskom šatníku vyjadroval okrem iných aj americký Kongres. Napriek tomu ženy z tridsiatych rokov našli spôsob, ako spojiť ženskosť a praktickosť.
Nohavice sa stali hlavným odevným prvkom šatníka každej ženy v tridsiatych rokoch. Nosili sa najmä v kombinácii so sakami, ktoré mali široké ramená, nesmel chýbať dlhý kabát prinajmenšom až k lýtkam a s neodmysliteľným kožušinovým golierom, typický pre tieto roky.
https://femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/7622-modna-revolucionarka-marlene-dietrichova#sigProId942971ca52
S pánskym štýlom radila Dietrechovej Coco Chanel, ktorá bola prvým ženským dandym všetkých dôb. Coco odmietala korzety, obrovké klobúky a ťažké šaty. Sama si skrátila vlasy, prestala nosiť korzet a zo svojho šatníka vyradila zbytočné zdobenia. Začala nosiť nohavice, košeľové šaty, pletené vesty a malé čierne šaty.
Marlene na druhej strane obľubovala aj luxusné a veľmi ženské šaty. Popri oblekoch a smokingoch v jej šatníku nechýbali púzdrové sukne, hodvábne blúzky a rôzne malé klobúčiky a barety. Práve tie pre ňu navrhovala ďalšia módna návrhárka Francúzska Jeanne Lanvin, ktorá sa vyučila klobučníčkou. Vybudovala veľmi silnú a kvalitnú značku medzi dvoma svetovými vojnami, ktorá zahrňovala šaty, doplnky a kozmetiku. Ako prvá návrhárka zaviedla módu pre štyri ročné obdobia.
