Paradoxom celého príbehu je, že práve on požiadal o rozvod po tom, čo zistil že mu nedokáže dať dediča a ona bola nútená dožiť úplne sama.
Postup v politickej kariére nepriniesol Napoleonovi I. Bonapartemu (1763 – 1821) šťastie v partnerskom živote. Keď sa v roku 1804 stáva francúzskym cisárom, ocitá sa jeho manželstvo s Jozefínou de Beauharnais (1763 – 1814) v hlbokej kríze. Brali sa 9. marca 1796, ale Napoleonové časté vojnové výpravy, podrobilo ich manželstvo ťažkým skúškam. Napoleon sa pravidelne nachádzal počas výprav v náručí mnohých mileniek a Jozefína našla potešenie a pochopenie v osobe plukovníka Hippolita Charlese (1772 – 1837).
Keď sa mu narodil v roku 1806 nemanželský syn a jemu sa s Jozefínou nepodarilo splodiť žiadne dieťa, obvinil ju z neplodnosti, čo Jozefína ako žena a matka ťažko niesla.
Z prvého manželstva s vikomtom Alexandrom de Beauharnais (1760 – 1794) mala Jozefína dve deti , syna Eugena (1781 – 1824) a dcéru Hortenziu (1783 – 1837). Podobne ako Napoleon, jej prvý manžel mal časté milostné avantúry, preto aj ich manželstvo nebolo šťastné.
Rodinné spojenie medzi rodom Beauharnais a Bonaparte sa opäť obnovilo vďaka manželstvu medzi Hortenziou a Ľudovítom Bonaparte (1778-1846), bratom Napoleona. Z tohto manželského zväzku sa neskôr narodil budúci francúzsky cisár Napoleon III. (1808-1873).
https://femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/7495-byvala-cisarovna-jozefina#sigProIdd8db1bb126
Cisárovná po rozvode
Napoleon o rozvode rozmýšľal už v roku 1807, ale z politických dôvodov k nemu pristúpil až v roku 1809. Cisár Jozefínu veľkoryso odškodnil, dovolil jej používať cisársky titul a zdržiavať sa v parížskom Elysejskom paláci. Jozefína však dala prednosť vidieku poblíž Paríža, zámočku v Malmaison, ku ktorému patria veľké pozemky. Navyše dostala ešte hrad Navarre, vzdialený 90 kilometrov od Paríža. Tieto dary potvrdil Napoleon patentom z 9. apríla 1810.
Napriek vysokému dôchodku, ktorý jej cisár priznal, v dôsledku vojnových ťažení a vysokým životným nákladom, príjmy excisárovej nedokázali pokryť jej náklady. Napoleon to s nevôľou znášal ale všetky dlhy platil.
Jozefína náruživá pestovateľka
Jej vášňou boli ruže. Na zámočku Malmaison boli postavené rozsiahle skleníky plné týchto kvetín. Z dobových prameňov sa dozvedáme, že sa jej podarilo sústrediť 250 druhov ruží, vďaka čomu sa stal zámok obľúbený a navštevovaný botanikmi a šľachtiteľmi ruží. Dve odrody Empresss Joséphine a Joséphine Beauharnais nesú jej meno, tretia odroda Souvenir de Malmaison odkazuje na cisárovnej obľúbené miesto.
Excisárovná umiera 29. mája 1814 na zámočku Malmaison. Názory na príčinu smrti sa líšia. Jeden z prameňov tvrdí, že skonala na záškrt. Iný sa odvoláva na zápal pľúc v dôsledku prechladnutia pri prechádzke záhradami s ruským cárom Alexandrom I. (1777 – 1825), ktorý ju tam prišiel navštíviť, lebo k nej prechovával vrúcne city.
