Narodila sa v Rakúsku, v malej obci Schwarzenberg a nikdy nezabudla na miesto, kde vyrastala. Obdarovávala rokmi, svoje mestečko obrazmi, ktoré sa dnes nachádzajú v nádhernom, i keď veľkosťou menšom múzeu. Ďalšie obrazy sa v súčasnosti nachádzajú vo veľkých múzeách v Petrohrade (Ermitáž), v Londýne (Tate Museum), vo Florencii (Uffizi) a v Mníchove (Pinakotheka).
Po svojom otcovi - portrétistovi zdedila talent maliarstva, ale okrem toho bola veľmi hudobne nadaná a jazykovo zdatná. K prvý zručnostiam maliarskeho remesla ju viedol otec. Neskôr, keď sa sťahoval s celou rodinou za zákazkami do talianskych miest, Angelike doprial miestnych učiteľov.
Po smrti jej matky v roku 1757, sa vracia s otcom do rodného Schwarzenbergu, ktorý tam získal zákazku na fresky v miestnom farskom kostole. Angelika pomáha otcovi a sama po prvýkrát a zároveň poslednýkrát, vytvorí v kostole fresky - hlavy apoštolov.
Vďaka svojmu šarmu a znalosti troch jazykov talianskeho, francúzskeho a anglického, sa ľahko zoznamuje s najvýznamnejšími umelcami a ďalšími osobnosťami kultúrneho ako aj politického života tej doby. Stáva sa z nej vyhľadávaná maliarka slávnych ľudí, aristokracie a členov kráľovskej rodiny.
Londýnske obdobie
Na podnet lady Bridget Went-Worthovej, manželky britského veľvyslanca v Benátkach, odchádza do Londýna. Tu spoznáva najvplynejšieho maliara a portrétistu 18. storočia Sir Joshua Reynoldsa, vďaka ktorému sa etabluje vo vyššej spoločnosti. Počas pätnásťročného pôsobenia v Londýne maľuje hlavne historické a alegorické výjavy.
V roku 1769 je členkou skupiny ďalších umelcov, na čele ktorého stojí Joshua Reynolds, ktorí zakladajú Kráľovskú akadémiu umenia. Spolu s ďalšou maliarkou Mary Moserovou sú jedinými ženami, ktoré v priebehu dvesto rokov boli do nej prijaté
https://femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/7277-skandalozna-portetistka#sigProIddb0c98658c
Angelika a jej osudoví muži
V mužskom svete sa klebetilo o jej vzťahu s Joshuom Reynoldsom. Z Kráľovskej akadémie bola rozšírená karikatúra, obidvoch umelcov zobrazených spoločne a navyše nahých. Našla sa aj skupina neserióznych mužov, ktorí tvrdili, že si s ňou užili. Jedným z nich bol aj Jean Paul Marat, budúci francúzsky revolucionár! Bola tŕňom v oku v mužskom svete a preto o nej trúsili urážajúce vtipy.
Do nelichotivej situácie ju postavil tajný sobáš v roku 1769 so sluhom švédskeho grófa Ferdinanda de Horna, ktorý sa zaňho vydával. Po jeho odhalení, požiadala o rozvod! Ten sa zdal byť nekonečný, a zachránila ju až jeho predčasná smrť...
Do tretice sa zoznámila s jej posledným osudovým mužom, neskôr manželom a „manažérom“. Bol ním Antonio Zucchi, benátsky maliar, ktorý sa ocitol v Londýne s architektmi bratmi Adamsovými. Ohováračky na ich adresu stále neprestávali, a preto sa v roku 1782 presťahovali do Ríma. Tam sa im konečne darilo po spoločenskej ale aj umeleckej stránke. Ich salón bol neustále navštevovaný aristokraciou a intelektuálnym výkvetom tej doby. Portrétovať sa u nich dal napríklad cisár Jozef II., budúci bavorský kráľ Ľudovít I. ako aj J.W. Goethe.
V roku 1795 umiera jej manžel a Angelika sa sťahuje do ústrania. Takto v pokoji a bez spoločenského kontaktu prežije ešte dvanásť rokov. Po pompéznom pohrebe s jej priateľmi a významnými osobnosťami, Angelika spočinula po boku svojho manžela v kostole St. Andrea della Fratte.
