Žiaľ, ešte pre ňu nikto nenapísal hit, ktorým by oslovila masy. Diváci ju poznajú najmä z francúzskych šansónov, ktorým vie dať srdce i dušu, ale aj ako neskrotnú rockerku. My sme ju vyspovedali.
femme: Kedy ste začali spievať? Viedol vás niekto z rodiny? Mala ste nejaké vzory?
Andrea Zimanyiová : Spievam od malička, vždy som mala sklony k exhibicionizmu. Kedykoľvek som sa na oslave postavila na stoličku a niečo zaspievala, alebo zarecitovala. Moje obľúbene publikum bola lúka pod našim balkónom, ktorú som „obšťastňovala“ piesňou od Dalibora Jandu: Kde jsi, kde jsi?
V 12-tich rokoch som objavila skupinu Beatles. Môj strýko mi nahral ich piesne na kazetu, ktorú som skoro zodrala, púšťala som si ju stále dokola. A keď som sa naučila pár akordov na gitare, hrávali sme Beatlesovky s mojou spolužiačkou na školských akadémiách. Beatles boli pre môj hudobný vývoj veľmi dôležitá kapela, začal sa mi formovať hudobný vkus .
femme: Máte súrodencov, spievajú tiež?
Andrea Zimanyiová : Vyrastala som ako jedináčik. Nik v rodine sa nevenoval muzike, takže sa považujem za takú čiernu ovcu. Preto sa aj všetci čudovali, keď som im oznámila, že ma prijali do súkromnej hudobnej školy. Môj dedko vedel veľmi pekne recitovať, a tento cit pre poéziu mi vštepoval odmalička.
Začala som chodievať aj na recitačné súťaže, ale nikdy som nezískala prvé miesto, pretože som si vždy vybrala až priveľmi „dospelácke básne“, väčšinou od Jacquesa Preverta, a to sa na dvanásťročné dieťa nehodilo... Dokonca môj prvý honorár – 50 korún - bol za recitovanie na mestskom úrade počas svadieb.
femme: Váš otecko bol Francúz, ale vraj mal korene španielske a arabské, ktoré ste po ňom zdedila. Je hrdý na svoju dcéru?
Andrea Zimanyiová : Otca som nikdy nevidela. Bol veľká láska mojej maminy. Veľa cestoval po svete a nikde nebol doma. Dokonca sa aj snažil navrhnúť mojej mame, aby s ním odišla zo Slovenska, ale ona nechcela. A tak rolu otca nahradil môj dedko.
femme: Čo ste vyštudovali?
Andrea Zimanyiová : Mam vyštudované gymnázium zamerané na francúzštinu v Bratislave. Prešla som s odretými ušami, najmä z fyziky, matematiky a chémie :-). Pretože už počas štúdia som začala hrávať s kapelou Margot na rôznych výchovných koncertoch, chodili sme na sústredenia a pod.
Profesori mi ale veľmi vychádzali v ústrety, pretože vedeli, že ja sa fyzike nikdy venovať nebudem... Hneď po maturite som nastúpila na konzervatórium ako mimoriadny žiak, ale po polroku to išlo do stratena, pretože s kapelou sme začali hrávať profesionálne a to sa už nedalo stíhať.
https://femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/5871-ucarovali-jej-sansony#sigProIdc9eeaf579f
femme: Zaspievate všetko, od šansónu cez rock po pop. Čo najradšej? Je to smola, že sa k vám neviaže nejaká hitovka, zaslúžili by ste si. Chýbajú na Slovensku dobrí textári alebo je chyba v niečom inom?
Andrea Zimanyiová : Keď ešte fungovala kapela Margot ako prevažne dievčenská kapela, hrávali sme veľa klubových predstavení, na festivaloch, moto zrazoch, vydali dva albumy. Vtedy sme boli rockerky a veľmi nás to bavilo. Ja som sa vyštverala na „repráky“ a odtiaľ spievala AC/DC. Ale postupom času ma najviac napĺňajú práve šansóny, kde môže spevák naplno využiť herecké a spevácke nuansy, ale sa aj poriadne vykričať.
Textári sú tu dobrí, ale dnešné poňatie hitu je úplne iné ako za éry Mariah Carey alebo Celine Dion. Spôsob moderného ženského spevu sa zmenil, a takáto muzika mi jednoducho nesedí. Takže ak hit, tak šansónový.
femme: Od roku 1999 ste hlavnou dušou skupiny Margot. Kde vystupujete? Akú muziku produkujete?
Andrea Zimanyiová : Margot je moja materská kapela. Samozrejme ich členovia sa niekoľkokrát menili, ale jadro skupiny stále zostávalo. Medzi pôvodné členky, vrátane mňa patrili, Katka Sečkarová (gitara) a Danka Hupková (gitara). Po Dankynom odchode na materskú sme prestali hrávať verejne, na jej miesto prišiel Erik Dimitrov, ktorý hra na klávesy. S ním sme začali hrať trochu iný hudobný štýl, a prešli sme výhradne na cover verzie. Takže momentálne hrávame prevažne na súkromných akciách. Na basu hrá Danko Urban a na bicie Tonko Zajaček. Margot ma ale sprevádza na šansónových koncertoch, ktoré majú veľký ohlas. Je veľmi príjemné, keď máte v celej kapele oporu a ste si všetci priateľmi. Panuje u nás absolútna dôvera.
femme: Do povedomia verejnosti ste sa dostali predovšetkým spievaním francúzskych šansónov. V tejto oblasti ste získali aj medzinárodné ocenenia. Aké a čo pre vás znamenajú?
Andrea Zimanyiová : Ja som nikdy nebola veľmi súťaživý typ, takže tieto ocenenia boli pre mňa ako začínajúcu speváčku veľkým prínosom. V roku 1999 som vyhrala súťaž francúzskej piesne na Slovensku, to bolo prvýkrát, čo som spievala vo veľkej koncertnej sále SRo. Následne to bolo víťazstvo v medzinárodnej sekcii súťaže francúzskej piesne v Splite - moje prvé spievanie v zahraničí :-). A v roku 2002 som už cestovala s kapelou na súťažný festival do Francúzska, kde sme spoločne dostali cenu mesta a objav festivalu. Tieto ceny mi dodali sebavedomie a udali mi moje spevácke smerovanie do ďalších rokov.
femme: Chodíte spievať aj do zahraničia, kde ste rozdávali radosť svojím nádherným hlasom?
Andrea Zimanyiová : Najprv treba spomenúť, že je veľký rozdiel spievať v zahraničí pre domáce publikum a pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pre zahraničné publikum som spievala napríklad v Nórsku, Bielorusku, Taliansku, Francúzsku, Poľsku, Anglicku, Ukrajine… a ešte som spievala pre Nemcov v medzinárodných vodách.
femme: Už vyše päť rokov máte priateľa muzikanta, gitaristu Juraja Buriana. Vystupujete spolu?
Andrea Zimanyiová : Muzikantsky nás dala dohromady náhoda. Jurajov kamarát – bubeník nás požiadal, či by sme nezahrali na oslave narodenín jeho otca. Všetkým sa to veľmi páčilo, bolo to živelné a originálne. Tak sme si postupne vytvorili repertoár a v súčasnosti sa naše duo stalo veľmi frekventovanou súčasťou na rôznych podujatiach. Pre mňa ako speváčku je Jurajova hra veľmi inšpirujúca.
femme: Môžeme vám položiť osobnú otázku? K svadbe sa neschyľuje?
Andrea Zimanyiová : Sme teraz vo fáze zasnúbenia, to čo bude ďalej, ukáže čas :-).
femme: Netúžite po bábätku?
Andrea Zimanyiová : Ja viem, že v mojom veku hovoriť o tom, že sa na to ešte necítim, je zvláštne, ale teraz sa nachádzame vo fáze, kedy sa len chystá také to pravé domáce zázemie.
Sme obaja veľmi rozlietaní hudobníci, a dokonca aj keď sme obaja vášniví psíčkari, tak si ho nemôžeme dovoliť, pretože by u nás „neprežil“. Takže v najbližšej budúcnosti ešte nie.
femme: Ako vás partner rozmaznáva?
Andrea Zimanyiová : No on ma veľmi nerozmaznáva. Ale máme spoločné zmýšľanie a to je dôležité. Aj naša komunikácia je tak ako to už býva u ľudí, ktorí sa dobre poznajú, niekedy dosť svojská. Keďže pri spoločnom hraní nie je priestor na veľa slov tak sme si zvykli komunikovať heslovite, pochopiteľne to naberá v reálnom živote humorný rozmer :-).
femme: Rada varíte? Čo najradšej? Na čom si najviac pochutnávate na vlastnej strave alebo v reštauráciach?
Andrea Zimanyiová : Varenie je pre mňa relax. Rada pripravujem klasiky, ako perkelt, paprikáš, cestoviny. Máme aj obľúbenú reštauráciu, kde občas chodievame na menu, to je vtedy keď nestíham navariť. A Juraj je veľmi vďačný stravník, jemu chutí všetko okrem surovej uhorky, kôpru a cvikle...
femme: Máte super postavu, chodievate do fitka? Ako sa udržiavate?
Andrea Zimanyiová : Práve som vo fáze, kedy som znova začala cvičiť. Prednedávnom som chodievala na zumbu, čo ma veľmi bavilo. Keď ju v mojom fitku zrušili, tak som začala behávať na pase, ale potom som začala mávať zdravotné ťažkosti, takže v týchto dňoch sa opäť snažím dostať sa do formy. Kúpili sme si s Jurajom eliptor, a teraz „makáme“, neprejedáme sa a snažíme sa vyhýbať alkoholu.
femme: Každému padne do oka váš bohatý dekolt. Máte s tým problémy?
Andrea Zimanyiová : Mam skôr problemy s chrbtom. Keď som v civile, tak sa ho snažím podvedome zakrývať. Na pódiu mi to nevadí, tam som iný človek, ale v súkromí som skôr uzavretá a niekedy ma to dostáva do rozpakov.
femme: Vaše záľuby?
Andrea Zimanyiová : Spanie! Prave dnes mi Juraj doniesol novu ženskú tenisovú raketu...neviem, čo tým chcel naznačiť …:-)
femme: Kde vás uvidia diváci v blízkej budúcnosti?
Andrea Zimanyiová : Naživo ma budú môcť vidieť a počuť s projektom „Šansónový klub Jozefa Bednarika“.
femme: Netúžite si zahrať v divadle, vo filme, v televíznom seriáli?
Andrea Zimanyiová : Herecky si až tak veľmi neverím, aby som mala takéto ambície. Aj keď moje sebavedomie stúplo, keď mi Jožko Bednárik povedal, že som na tom herecky celkom slušne. Možno by som vyskúšala nejaký muzikál.
femme: Aké máte ešte sny?
Andrea Zimanyiová : Mojim krátkodobým cieľom je nahrať moje sólove CD, ktoré by sa nieslo v šansónovom duchu. Už len nájsť vydavateľa...
Ďakujeme za príjemný a otvorený rozhovor.
