DETSTVO
Anna prišla na svet predčasne, drobunká a s nízkou hmotnosťou, 31.1. 1881 v Petrohrade. Pôrodná babica nedávala však dieťaťu veľkú nádej na prežitie. Matka sa nevzdala a vypiplala ju do krásy spolu so starou mamou. Neskôr sa o svoju dcéru starala sama. Napriek tomu, že otec o nich nejavil žiaden záujem a vyrastala v chudobe, jej detstvo bolo pekné. Vďačila zato mame, ktorá sa jej snažila spríjemniť aspoň významné dni a sviatky. A takým zlomom v jej neďalekej budúcnosti sa mala stať vstupenka na balet do Mariinského divadla, ktorú dostala k ôsmim narodeninám.
PRVÝ KROK K BALETU
Návšteva divadla malú Ňuročku tak zasiahla, že sa rozhodla pre tanec. Prvý pokus nastúpiť do divadelného učilišťa v ôsmich rokoch bol neúspešný, vzhľadom na jej telesnú schránku a vek. Pedagógovia jej odporučili vrátiť sa až o dva roky. Počas týchto necelých dvoch rokov sa vzdelávala vďaka svojej starej mame v písaní, čítaní a sama sa trénovala v baletnom tanci.
DRUHÝ KROK K BALETU
Pri druhom pokuse do divadelného učilišťa, kam prijímali len jedenásť adeptiek, prešla z pomedzi 60 dievčat. Týmto krokom sa jej skončilo „detstvo“ a začal celoživotný tréning. Charakterovo sa vymykala od ostatných študentiek svojou uzavretosťou, usilovnosťou a nepopierateľným talentom. Napriek nekonečnej snahe a tréningom jej hrozilo vylúčenie. Ako dôvod uviedla jej baletná učiteľka Jevgenija Sokolovová, nedostatočné vytočenie nôh. Našťastie jej zjav, vyhranená individualita a citlivé reakcie na tvorivé myšlienky, robili z Anny takmer ideálnu tanečnicu. V jej osobe sa spájala krehkosť a železná vôľa. Obrat v jej štúdiu nastal vďaka jej hlavnému učiteľovi Pavlovi Gerdtovi, ktorý jej poradil, ako urobiť z fyzickej slabosti a telesných nedostatkov výhodu. Navrhol jej namiesto ich potlačovania, že ich má vyzdvihnúť. Podarilo sa mu Annu nasmerovať na éru romantického baletu z dôb slávnej tanečnice Taglioni. To bol už len malý krok k tomu, čo ju neskôr urobilo nesmrteľnou balerínou. Jej balet bol odpútaním pozornosti od formy k obsahu, od dokonalej techniky (nesporný a nutný základ) k citlivému prežitku a zdielaniu. Divadelné učilište ukončila v roku 1899 a záverečné školské predstavenie bolo pre Annu excelentným víťazstvom, za ktoré dostala ponuku nastúpiť do tanečného súboru Mariinského divadla.
https://femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/4805-najslavnejsia-balerina#sigProId63f275800a
BALETNÝ SVET JEJ LEŽÍ PRI NOHÁCH
V divadle spočiatku nemala na ružiach ustlané. Nedostávala veľké úlohy a baletné umenie hraničilo s kabaretnou koketériou. Zlom nastal až v naštudovaní titulnej úlohy Bajadéry na hudbu Leona Minkusa. Roku 1903 sa stáva prvou sólistkou divadla a hovorilo sa o nej až v Petrohrade.
Nové poňatie baletu a tanečnej interpretácie predviedla v postave Giselle, ktorá je typickým príkladom veľkej tragickej umelkyne.
Celosvetový úspech žala hlavne v desiatych a v dvadsiatych rokoch 20.storočia. Vďačila zato aj svojmu spolužiakovi zo štúdia, geniálnemu choreografovi Fokinovi. Bol novátorom tej doby, búral klasické tradície ruského baletu. Najslávnejšie koncertné číslo Pavlovovej „Umierajúca labuť“ z roku 1907 na Saint Säensovú hudbu je odrazom tej éry. Ďalšou jeho významnou choreografiou pre Pavlovou spolu s tanečníkom Obuchovom bola – Chopiniana.
Od roku 1908 hosťuje Pavlovova v zahraničí so svojimi predstaveniami až do konca svojho života. Návrat do Ruska v roku 1911 bol len prechodný, i keď celý život sa chcela vrátiť. A však politická zmena po revolúcii jej nedávala žiadnu šancu na návrat.
Od roku 1911 vystupovala s predstavením Giselle, Paquit a Labutím jazerom v Kodani, Helsinkách, Stockholme, Berlíne aj v Prahe. V Paríži hosťovala v Ruskom divadle Sergeja Ďagileva.
Nakoniec sa usadila v Londýne a v roku 1912 sa vydala za Viktora Emmanuiloviča Dandree, ktorý sa stal jej schopným manažérom a impresáriom.
V Amerike sa spriatelila s Charlesom Chaplinom, keď v roku 1926 natáčala v Hollywoode úlohu Fenelly v Nemej z Portici.
Jej mimoriadna schopnosť prebudiť v ľuďoch záujem a lásku k baletu pomohla baletnému umeniu na celom svete. V Japonsku vyvolala záujem o európsky balet, v Indii oživila históriou zabudnutý národný tanec a v Mexiku, ako prvá prepojila mexické folklórne prvky s formami klasického tanca.
Anna Pavlovna Pavlovova umiera nečakane v Hággu, 23.1. 1931 na zápal pľúc.
Jej posledné slova zneli: „Priprave mi môj kostým labute.“
