Rozhovor s prvou československou vizážistkou a jednou zo zakladateliek Dermacolu

Oľga Knoblochová zomrela v noci na Štedrý deň vo veku 90. rokov v kruhu svojich najbližších a pri tejto smutnej príležitosti prínášame rozhovor, ktorý sa uskutočnil pred deviatimi rokmi. Pri našom stretnutí sme si uvedomili, že takto vyzerá pravá dáma.

olga_knoblochova_dermacol_1223

Pracujúca matka a babička - Olga Knoblochová

Vyžaruje z nej energia, na druhej strane pokoj, ktorý sa snúbi s osobnou vyrovnanosťou. Príjemne vás prekvapí jej nenútená komunikácia a nesmieme zabudnúť ani na decentný humor.
Jej optimistický postoj k životu súvisí určite s pekným detstvom a s prácou, ktorá každú ženu povznáša. Napriek dvom manželstvám, trom deťom, siedmim vnúčatám a dvom pravnukom, stále pracuje v odbore,  s ktorým začala pred päťdesiatimi šiestimi rokmi.

Po maturite nastúpila do novootvoreného Ústavu kozmetiky (ÚK), v ktorom pracovala od jeho založenia v roku 1958. Popri školení nových kozmetičiek mala na starosti aj propagáciu a osvetu medzi verejnosťou. Ďalším dôležitým medzníkom v jej pracovnom živote bol rok 1966. Stála  pri zrode novej značky Dermacol, a začala sa viac orientovať na dekoratívnu kozmetiku aj v spolupráci s Filmovými štúdiami Barrandov (FSB) a ich laboratóriom pre filmové líčidlá.

V päťdesiatich siedmich rokoch sa rozhodla založiť Inštitút profesionálnej kozmetiky (IPK), v ktorom sa venovala školeniu a rekvalifikácii budúcich kozmetičiek. Zároveň v tomto roku (1990) bola založená Únia kozmetičiek, na čele ktorej stála ako prezidentka až do roku 2011 a stále je jej čestnou členkou.

femme: Vo  vašom živote sa objavili traja životný partneri, napriek tomu ste boli nútená zavčasu vychovávať deti sama a zároveň pracovať. Kde ste brali silu na rodinu a prácu?

Olga Knoblochová: Manželstvo je veľký záväzok, možno preto sa mu dnešné ženy vyhýbajú. Žijú s priateľom a deti majú polovičnú rodinu. Nerozumiem tomu. Vydávala som sa po maturite, narodil sa mi prvý syn a všetko bolo krásne. Až do doby, než išiel môj muž na vojnu. Kamaráti, alkohol, spoločnosť a bol koniec šťastia. Moje druhé manželstvo sa skončilo zásahom svokry, ktorá mala po dlhej dobe vytúženého syna a neuniesla, že on má ženu, ktorá mu dala dve krásne deti a navyše bola úspešná v práci. Môj muž toto bohužiaľ neustál, požiadal o rozvod a prerušil akékoľvek kontakty nielen so mnou, ale na svoju škodu aj s deťmi. Nepoznal ich narodeniny, Vianoce... posielal iba alimenty a o deti sa inak nezaujímal. Vyrastali so mnou a mojimi rodičmi, ktorí mi veľa pomáhali. Žiadna striedavá starostlivosť, ako je dnes bežné. Možno to bolo pre deti lepšie... pre mňa však náročnejšie. Prázdniny deti trávili s babičkou a dedom v našej chalúpke v južných Čechách, no moji rodičia bohužiaľ zomreli skôr ako deťom začala puberta. Vzhľadom na moje pracovné vyťaženie a časté cestovanie museli deti prevziať zodpovednosť a naučiť sa samostatnosti. Dni prázdnin v chalúpke často trávili spolu s kamarátmi, čo bolo vykúpené mojím upratovaním... ale hlavne, že som to prežila.

Mojím tretím partnerom bol báječný muž – Ing. Jiří Hanzelka, cestovateľ a spisovateľ. Vynahradili sme si všetko krásne až v starobe. Škoda, že choroby tak neúprosne ukončili krásne šťastie.  

femme: So životnými skúsenosťami, ktoré máte dnes, riešili by ste najdôležitejšie osobné rozhodnutia inak?

Olga Knoblochová: Bola som vychovaná v krásnej rodine - otec vojenský pilot, učiteľ lietania a mamička - absolventka vtedajšej školy pre ženské povolania. Obaja mali výtvarné cítenie a hodnoty, ktoré nám trom deťom odovzdali.

Vojna nás ale odviala z Prahy do Kardašovi Řečice, kde sme mali domček pre letný oddych. Vojna nás naučila šetriť, byť skromnými a zodpovednými, pomáhať jeden druhému. Mala som rada školu, deti, športy a nakoniec krásnu prácu v Ústave lekárskej kozmetiky a po založení aj vo firme Dermacol.

femme: Kto a čo vás najviac „držal nad vodou“ v ťažkých dobách?

Olga Knoblochová: Osobné rozhodnutie beriem veľmi vážne, ale nepodľahla som. Mala som ponuku do Londýna do veľmi krásneho kozmetického zariadenia. Odchod aj so všetkými deťmi. Moji rodičia boli však starí, potrebovala som im vrátiť ich pomoc pri výchove detí, a preto som ponuku odmietla. Bolo to v čase minulého režimu, deti mohli mať možno lepšiu budúcnosť, ale mne to nedalo a život musel ísť ďalej.

A čo ma držalo nad vodou?

Od malička som bola stále v pohybe, nie som lenivá a mám rada pohodu. Plánujem si svoj ​​čas, viem, čo kedy budem robiť . Nikdy som nepotrebovala spať dlhšie ako 6 hodín, to mi stačilo. Preto som mohla robiť viac vecí naraz a myslím, že úspešne.

V mojej profesii som spolupracovala s televíziou, rozhlasom a časopismi. Písala som a dodnes píšem odborné knižky a učebnice pre budúce kozmetičky. Moja dcéra Isabella je od mladosti ich spoluautorkou.

Nad vodou aj v ťažších chvíľach ma asi držal fakt, že som mala prácu, ktorá ma uspokojovala aj tým, že som pomáhala druhým ženám zvyšovať ich sebavedomie a pomáhať s estetickými problémami. Dodnes mi moje bývalé pacientky volajú a spomínajú aj ďakujú. Je to príjemné.

femme: Dnešná uponáhľaná doba nepraje veľmi zamestnaným matkám s viacerými deťmi, či matkám samoživiteľkám. Čo by ste im poradili, aby vždy zostali dobre naladené ako Vy?

Olga Knoblochová: Máte pravdu, ale ani vtedy to nebolo jednoduché. Dnešná generácia to má lepšie aspoň v základných veciach, ako sú jednorazové plienky, jednoduchšie nákupy, keď v nákupných centrách zoženiete všetko pod jednou strechou a autom si to odveziete až domov... My sme pracovali aj v sobotu a behali od obchodu k obchodu, aby sme väčšinou v radoch vystáli ovocie, mäso a oblečenie. Neboli umývačky riadu, automatické práčky len začínali... ale každá doba má to svoje. Zase si myslím, že sme žili viac v pokoji a harmónii, bez stresov a antidepresív.

Pre každú dobu ale platí, že žena by mala rozdávať radosť a krásu, byť šťastná a pohodová mama. Najhoršie je, keď sa začne ľutovať . To potom nestíha nič, ani samu seba. Od rána mať nervy, pretože vstávame  na poslednú chvíľu? Nie je lepšie vstať prvá, upraviť sa, urobiť raňajky a ostatných budiť s úsmevom? Všetci budú mať hneď krajší deň. No a potom je dôležité naučiť si robiť radosť i drobnosťami, vedieť pochváliť, poďakovať, usmiať sa.

femme:Máte blízky osobný vzťah s dcérou ako aj pracovný, páči sa vám stále vzájomne spolupracovať ?

Olga Knoblochová: Áno, s dcérou Isabellou máme veľmi blízky vzťah, a to aj pracovný. Vyrastala v kozmetickej atmosfére, vstrebávala informácie aj estetiku. Čo napokon všetky moje deti, teda aj synovia Jirka a Milan. Mám výborné deti, sedem vnúčat a zatiaľ dvoch pravnukov. Všetky moje deti sa o seba vedia dobre postarať.

Dcéra Isabella je spoluautorkou väčšiny mojich kníh a učebníc, teraz máme pripravený rukopis ďalšej a už sa tešíme, keď vyjde. Nebude to len návod, ako sa o seba starať, ale roky zbierané skúsenosti a tak trochu psychológie zrelších žien... príbehy, rozprávanie.

Isabella študovala balet od prípravky Národného divadla v Prahe a konzervatórium, tam získala nielen estetické vnímanie a lásku k pohybu a hudbe (dnes sa okrem kozmetického odbore venuje výučbe malých baletiek). Po vyštudovaní ekonómie a práci na právnom oddelení zamerala svoj ​​život predsa len na kozmetiku a všetky predošlé skúsenosti úročí pri podnikaní v tomto krásnom odbore. V súčasnej dobe nielen v Prahe a po celej republike, ale najmä v južných Čechách, kde teraz s rodinou žije. Sama má tri deti (27, 18 a 10), kopu zvierat, lásku ku kozmetike a pohybu. Rada sa obklopuje deťmi a mladými ľuďmi, neprežíva starnutie. Život berie s nadhľadom a s humorom, čo asi zdedila po mne.  

femme: Čo vás v minulosti vedelo potešiť a pobaviť v živote? Zmenilo sa niečo odvtedy?

Olga Knoblochová: Veľa vecí v živote ma dokázalo pobaviť a rozosmiať. Najčastejšie v rodine, keď boli deti ešte malé; išli sme spolu električkou a syn hovorí: „Maminka, tá pani by potrebovala vytrhať obočie, vyzerá ako chlap“. Alebo: „Tá pani má divné očné tiene, povedz jej niečo...“ Deti povedia všetko bezprostredne, preto som vždy uznala ich pravdu s úsmevom.

femme: Napíšte, aké profesionálne plány ešte máte a čo by ste si v osobnom živote ešte chceli splniť?

Olga Knoblochová: Mám šťastie, že som v mojom veku (81) zdravá a nezaoberám sa tým, čo by ma malo bolieť. Stále som v pohybe. Kde nie je dobrá nálada, snažím sa ju navodiť. Mám okolo seba rada pekné veci a pohodu. Robiť si vrásky z vrások nie je dobré. Mladé ženy sa čoraz viac skôr zaoberajú strachom zo starnutia... prečo? Každé obdobie v živote je niečím krásne a odôvodnené. Mali by sme si ho užívať, nie prežívať. „Starnúť nie je umenie, umenie je to zniesť,“ povedal Goethe.

Ďakujeme za rozhovor.

 Zdroj foto: Oľga Knoblochová - Dermacol, Petr Novotný, archív Dermacol

1 Komentár

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.