Hoci maturity sú v plnom prúde, ďalšie smerovanie pre mnohých absolventov stredných škôl až také jasné nie je. Ako ukazuje najnovší prieskum, až 81 % študentov priznáva, že si nie sú istí uplatnením v oblasti, ktorú študovali. „Je to pre nás alarmujúce číslo. Ako tiež prieskum ukázal, mnohí mladí ľudia tápu vo svojom odbornom, alebo profesijnom smerovaní. Až 60 % absolventov stredných škôl priznáva, že výber strednej školy bol pre nich nevhodný, aj keď ju už doštudovali,“ konštatuje v súvislosti s prieskumom „Doštudoval som, a čo ďalej“, ktorý na vzorke 2800 respondentov z celého Slovenska uskutočnila spoločnosť SCHREIBER group, jej výkonný riaditeľ Martin Miklánek.
Nízky záujem mladých o profesiu
Hoci celková priemerná nezamestnanosť za apríl dosiahla 4,99 %, nezamestnanosť mladých do 30 rokov je vo viacerých častiach Slovenska viac ako 20 %. „Tento jav je okrem iného aj odzrkadlením veľmi nízkej ochoty uchopiť svoj život do vlastných rúk. Môže to byť spôsobené vplyvom prostredia, rodičov, kamarátov, ale aj externých faktorov,“ hovorí Martin Miklánek. Zároveň to môže viesť k domnienke, že sa nie je kam ponáhľať a mladí tak odkladajú svoje rozhodnutia o profilácii štúdia, prvom zamestnaní, odbornosti, čakajú na „niečo lepšie“, ale často nemajú predstavu, čo by to malo byť. „Mladí ľudia sa podľa nášho prieskumu výrazne menej snažia osamostatniť od rodičov, hlavne v oblasti vlastného príjmu peňazí - napríklad zo zamestnania sa,“ dodáva. Potvrdzujú to aj údaje prieskumu - pre 81 % respondentov nie sú peniaze prvotná motivácia pri rozhodovaní sa. Hlavné sú záľuby, sebauplatnenie, cestovanie, kolektív, ich wellbeing a starostlivosť o telo.
Chýba atraktívna prax
Ako však upozorňuje Martin Miklánek, druhým faktom súčasného stavu je úroveň školstva, kde najmä v odbornom školstve chýba dostatočná a atraktívna odborná prax. „Študenti čoraz menej využívajú brigády počas štúdia, prípadne nebrigádujú v odboroch, ktoré študujú, kde by si chýbajúcu prax a skúsenosti mohli doplniť. Pritom na trhu práce je veľký dopyt aj po mladých ľuďoch, aj absolventoch,“ konštatuje odborník.
Prieskum odhalil aj tretí fenomén - až 72 % respondentov ani neplánuje pracovať v odbore, ktorí študovali, resp. vyštudovali. Radšej volia cestu rekvalifikácii, prípadne sa uspokoja s výrazne nižším zaradením, ako bolo zameranie ich štúdia. Ako podotýka Martin Miklánek, nesprávny výber školy bol podľa priznania väčšiny absolventov výsledkom rozhodnutia rodičov, keďže oni výberu nevenovali až takú pozornosť.
Riešení je viacero, zapája sa aj štát
Východiská vidí odborník v zmene nastavenia. Samotný štát už pritom vytvoril „Alianciu sektorových rád“, ktorá mapuje aj nedostatkové profesie v jednotlivých krajoch Slovenska. „Trh sa neustále vyvíja, preto riešením je aktívne sledovať trendy, ale zároveň aj vsadiť a investovať do vlastného talentu, ktorý by mal každý človek poznať a rozvíjať ho. Tomuto prístupu sa venujeme už dve desaťročia a trh a klienti nám ukazujú, že to má zmysel,“ podotýka Martin Miklánek. Aj EÚ vidí riešenie cez systém celoživotného vzdelávania a pružnú reakciu na potreby trhu.
„V SCHREIBER Group si myslíme, že každý človek je uplatniteľný na trhu práce. Každý vie byť zamestnaný, mať zmysluplnú prácu, ktorá ho zároveň baví a napĺňa. Samozrejme, dôležitý je aktívny prístup k riešeniu tejto problematiky a v prípade potreby aj nutnosť vyhľadať asistenciu a pomoc. Práve na to sú kariérni poradcovia, personálne agentúry, ale aj psychológovia,“ podotýka Martin Miklánek.
Lepšie platené profesie
Mnoho mladých ľudí sa rozhoduje medzi „prácou v montérkach alebo v obleku“. Pritom situácia a potreby trhu vôbec nie sú také radikálne. „Aj dnes už bežne vidíme profesie, ktoré sú stredoškolské a sú lepšie platené ako profesie s vysokoškolským vzdelaním. Dnes už nie je vôbec prekvapením, situácia, kde napríklad letecký mechanik v spomenutých montérkach zarobí viac ako vysokoškolák,“ konštatuje Martin Miklánek.
Napríklad hoci sa stále prízvukuje potreba študovania IT, prax ukazuje, že v mnohých regiónoch Slovenska IT vôbec nepatrí medzi nedostatkové profesie. Patria tam napríklad pekár, zdravotná sestra, alebo učiteľ.
Aj preto je podľa odborníka dôležité poznať svoje silne stránky, čo absolvent chce a vie ponúknuť na trhu práce a ísť za tým. „A ak treba, počkať na VŚ rok aj dva, dozbierať si pracovné skúsenosti, prípadne zvýšiť svoju kvalifikáciu, prejsť certifikačným alebo akreditovaným štúdiom, a pod. Momentálne je na trhu možností viac ako dosť,“ vysvetľuje. Aj úrady práce sociálnych vecí a rodiny ponúkajú možnosť mať tieto odborné kurzy financované z eurofondov, alebo z národných projektov.
Dobrovoľníctvo pomôže
Dobrovoľníctvo je tiež cesta. „Každý zamestnávateľ rád číta takéto riadky o svojom kandidátovi a budúcom zamestnancovi. Rozhodne to zlepšuje šance daného kandidáta na uplatnenie sa. Hlavnou výhodou je však získanie dodatočnej praxe, pracovných návykov a sebarealizácie,“ dodáva na záver výkonný riaditeľ SCHREIBER group Martin Miklánek.
Zdroj foto: Shutterstock
