Predstavy o nej sú však veľmi individuálne:
Byť lojálnym k svojmu zamestnávateľovi rozhodne neznamená bezbrehú poslušnosť, potláčanie vlastnej individuality či autocenzúru; inými slovami, neznamená to pasívne plniť príkazy s klapkami na očiach a na ušiach...
Lojalita na pracovisku predstavuje pozitívne alebo aspoň neutrálne stotožnenie sa so svojimi pracovnými úlohami a pracovným prostredím, čo vylučuje potrebu sťažovania sa, ohovárania a očierňovania. Patrí do skupiny charakterových črt ako sú zmierlivosť, potreba hľadať rozumné riešenie, schopnosť kompromisu. Lojalita má emociálne zafarbenie, stojac v strede emocionálneho spektra, ktorého jeden pól tvorí hrdosť a druhý pól znechutenie. Prejavuje sa ako určitý postoj k materskej firme a jej vedeniu, ako aj k ostatným firmám a konkurencii - tým spôsobom, že bráni "vynášaniu" informácií o problémoch a nedostatkoch firmy.
Lojálny pracovník teda nie je pohodlný či rezignujúci zamestnanec, ktorý nechce na seba zbytočne upozorňovať; naopak, je to nezameniteľná individualita s kreatívnym prejavom, ktorá dokáže byť priamym kritikom (so schopnosťou výberu správneho času, situácie a formy), zároveň je však schopná prispôsobiť sa, podriadiť sa záujmom firmy a odhodlane ich podporovať. Lojalita teda v sebe nesie i umenie diplomacie a schopnosť taktiky - to všetko ale musí byť v súlade s pocitom vnútornej slobody.
Zdroj foto: Pexels
