Podľa Stanislava Bielika sa dá atmosféra v DSS vyjadriť jedným slovom – únava. „Klienti sú unavení z neustálej izolácie, chýba im kontakt s rodinou, pohyb na čerstvom vzduchu a sociálne kontakty. To sa negatívne podpisuje na ich psychike a zdraví, stávajú sa apatickí. V zariadeniach, kde prepukol COVID-19, vládne atmosféra strachu. Mnohí strácajú zmysel života a nádej, že ešte uvidia svojich najbližších,“ opisuje riaditeľ OZ ADRA, ktoré v prvej vlne distribuovalo vitamínové doplnky, dezinfekčné a ochranné prostriedky, prikrývky alebo germicídne žiariče do viac ako 120 DSS po celom Slovensku. Následne začali personálne posilňovať DSS, ktoré sú najviac postihnuté koronavírusom. Ich tímy tvoria dvaja až štyria dobrovoľníci z radov ošetrovateľov, medikov a podobne. „Nie je to jednoduché, lebo ľudia idú dobrovoľne do prostredia, kde hrozí, že sa sami nakazia. Výhoda je, ak sú už zaočkovaní, alebo sami COVID-19 prekonali. Ale máme už aj skúsenosť, že sa po týždni vrátili nakazení a mali ťažký priebeh,“ uvádza.
V domovoch sociálnych služieb, kde sa potvrdil koronavírus, sa snaží personál najprv oddeliť nakazených od ostatných. Pri šírení sa izolujú celé poschodia a v niektorých prípadoch celý domov. Aktuálne dobrovoľníci slúžili v DSS, kde ostal len jeden nenakazený klient.
Zákaz návštev už niekoľko mesiacov neumožňuje klientom, aby sa stretli s rodinou. „Boli sme však svedkami, keď syn jednej klientky nastúpil ako dobrovoľník do DSS, kde prepukol koronavírus, aby poslúžil svojej mame a bol s ňou v kontakte. Bral si celé pracovné zmeny, aby sa staral aj o ostatných klientov. Bolo to dojemné a motivujúce,“ prezrádza riaditeľ OZ ADRA.
Zamestnanci sú preťažení
Zamestnanci, u ktorých sa potvrdí koronavírus musia odísť do karantény. Ostatní slúžia dni a noci, aby zabezpečili aspoň základnú starostlivosť. Chýbajúci personál musia nahrádzať kolegovia z iných DSS alebo dobrovoľníci. Počet zamestnancov je značne obmedzený, preto nemajú dosť času a kapacít na predtým bežné aktivity pre udržiavanie psychickej pohody klientov. Seniorom chýba aj kontakt s rodinou, ktorá často posilňovala ich mentálne zdravie.
O zabezpečenie psychickej pohody sa pred koronavírusom staral personál organizovaním skupinových aktivít. Seniori sa mohli stretávať v spoločenských miestnostiach, tráviť spolu voľný čas a hrať spoločenské hry. „Mnohí klienti ani nechápu, prečo sa nesmú stretávať, musia nosiť rúška, prečo okolo nich všetci chodia v skafandroch. Chrániť sa pred nákazou je väčšia priorita, ktorej museli ustúpiť kolektívne aktivity a sociálne kontakty. To sa však podpísalo na strate mentálnej pohody a zhoršenom zdravotnom stave,“ uviedol Stanislav Bielik, podľa ktorého je udržiavanie pamäte v dobrej kondícii dôležité najmä v staršom veku. Pomáhajú pri tom hlavolamy, písanie alebo spoločenské hry. Nemusia to byť obľúbené Activity, ale odporúčajú sa hry, ktoré podnecujú seniorov k premýšľaniu alebo kreativite. „Hranie hier podporuje precvičovanie pozornosti, logického myslenia a má veľký význam v zlepšovaní pamäte. Podľa výskumu francúzskej univerzity Bordeaux Segalen sú spoločenské hry účinnou prevenciou aj v boji proti demencii. Hry teda nemusia plniť len zábavnú funkciu, aj keď v súčasnosti je úsmev veľkým povzbudením, ale pri správnom výbere podnecujú seniorov k premýšľaniu. Príkladom sú kartové hry, pri ktorých musia pracovať s číslami, rozmýšľať nad stratégiou, tvoriť postupky alebo počítať body. Všetky tieto úkony pomáhajú udržiavať mozog v kondícii, zlepšujú mentálnu pohodu a tým prichádza k znižovaniu stresu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková zo spoločnosti Piatnik, ktorá sa dlhodobo venuje vplyvu spoločenských hier na mentálne zručnosti.
Seniorom chýbajú kolektívne aktivity, ale postrádajú aj motiváciu. „Kto upadá mentálne, začína upadať aj zdravotne. A toto je iná forma pandémie medzi našimi seniormi, ktorá si tiež vyžiadala mnohé obete, ale takáto štatistika pokiaľ viem nejestvuje,“ tvrdí Stanislav Bielik. So zlepšením mentálneho stavu seniorov pomáhajú psychológovia. Viacerí kňazi slúžia v DSS na základe vlastnej iniciatívy a to aj napriek riziku nakazenia. Lekári do zariadení môžu prichádzať, ale výjazdy k lekárovi sú na odporúčanie zdravotníkov DSS.
Ako môžu pomôcť blízki seniorom, aby nemali pocit osamelosti?
Podľa Štěpánky Zoubkovej by si mali rodiny, ktoré žijú v jednej domácnosti so staršími členmi pravidelne vyhradiť chvíle, kedy im budú venovať svoju plnú pozornosť, či už pri pozeraní obľúbených filmov, varení alebo pri spoločenských hrách. Stanislav Bielik tiež radí, aby seniorom venovali čas buď osobne, alebo na diaľku. Prostredníctvom pravidelných telefonátov, zaistením nákupov, prejavením záujmu viac ako kedykoľvek predtým. Ak je možnosť, tak vziať seniorov z DSS domov.
