Žiaľ, realita je taká... Stále viac ľudí vyhľadáva služby súdnych znalcov a vzťahuje sa to aj na oblasť zdravotníctva. Na jednej strane je to smutné a poburujúce; na strane druhej (paradoxne) potešujúce. Áno, je potešujúce, že stále viac ľudí trvá na svojich právach a domáha sa ich vymáhania; je potešujúce, že sa začínajú zavádzať pravidlá hry... Táto tendencia sazačína konečne prejavovať aj v oblasti zdravotníctva.
Ak sa vám teda prihodí tá nemilá vec, že ošetrujúci zdravotnícky personál vám poškodí zdravie a vy sa rozhodnete vymáhať odškodnenie alebo podáte žalobu, dajte si v prvom rade urobiť znalecký posudok. Aj keď ho súd nemusí brať do úvahy (zvyčajne si súd vyžiada nový znalecký posudok od nestranného znalca), poslúži vám ako neprehliadnuteľný podporný dôkaz.
Ako získať znalecký posudok? Zoznam súdnych znalcov nájdete na príslušnom Krajskom súde. Verejný zoznam znalcov vám na požiadanie predložia v Kancelárii tlmočníkov a súdnych znalcov - po zaplatení päťdesiatkorunového kolku si z neho budete môcť vybrať znalcu príslušného zamerania, s ktorým sa potom dohodnete na vykonaní odbornej práce. Po uzavretí súdneho sporu vám súdny znalec, samozrejme, vystaví účet. (Súdnym znalcom môže byť nielen osoba, ale aj organizácia - vedecká inštitúcia, vysoká škola a pod.).
Pri náhrade škody spôsobenej na zdraví môžete žiadaťnasledovné:
1. Jednorázove odškodnenie bolesti, tzv. bolestné a odškodnenie sťaženého spoločenského uplatnenia (to je napríklad obmedzenie alebo strata možnosti voľby povolania, nemožnosť uplatnenia v rodinnom živote, športovej činnosti a pod.). Tieto nároky sa viažu výlučne na osobu poškodeného a jeho smrťou zanikajú. Výška daných nárokov sa určuje bodmi (stanovuje lekár). Každý bod znamená 15 Sk, maximálnu sumu tvorí 60.000 Sk; z toho poškodenie za bolesť nesmie presiahnuť 18.000 Sk (okrem zákonom priznanej výnimky).
2. Môžete žiadať náhradu škody, ktorá je spojená so stratou na zárobku. Tá môže byť: a) počas trvania práceneschopnosti, b) po skončení práceneschopnosti. Nároky tohoto druhu sa uhrádzajú vo forme renty (v mesačných splátkach). Pri určení výšky náhrady sa vychádza z priemerného zárobku dosiahnutého pred poškodením na zdraví a uhrádzajú sa do obdobia, kedy začali byť uhrádzané dávkami z nemocenského poistenia.
3. V prípade náhrady za stratu na dôchodku výška spočíva v rozdiele medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a dôchodkom, na ktorý by mu bol vznikol nárok, nebyť poškodenia na zdraví.
4. Nezanedbateľné sú tiež účelné náklady spojené s liečením. Na úhradu daných nákladov má nárok aj iná osoba ako poškodená, podmienkou nie je ani príbuzenský vzťah, podstatné je vynaloženie predmetných nákladov.
Platí: Zodpovednosť voči poškodenému má každý, kto zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
