V čom a kam sa chodilo k vode za socializmu

Vlastný bazén na záhrade bol vzácnosť, napriek tomu boli chvíle pri vode plnej radosti – ženy chytali bronz v bikinách a deti vyvádzali bez mobilov. Zaspomínajte s nami na bezstarostné letné roky! Pokiaľ sa niekomu podarilo vyraziť k moru, žiadna veľká exotika to rozhodne nebola. Cestovať išlo, a aj to len zložito, prevažne do spriatelených krajín východného bloku. Tí šťastnejší sa tak pozreli do Bulharska, bývalej Juhoslávie alebo napríklad do Poľska a Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Zvyšok národa dúfal, že získa ozdravný pobyt cez zamestnávateľa, alebo zbalil stan a vyrazil s rodinou do niektorého z československých kempov. Hotel sa len tak „zabukovať“ nedal – všetko sa riešilo cez podnikové rekreácie či ROH

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
•  

Juhoslávia alebo Balaton boli skrátka pre tých šťastnejších. O to nadšene vítali slovenských dovolenkárov kempy a táborisko, ktorých bolo po republike ako nasiate. Najväčší záujem bol v horúcich rokoch samozrejme o tie, ktoré sa nachádzali čo najbližšie pri vode. K najvyhľadávanejším rekreačným strediskom, kde boli chaty, bungalovy, stany či karavany na kempovanie patrila vodná nádrž Duchonka v Československu. Medzi ďalšie najobľúbenejšie destinácie patrili jednoznačne Máchovo jazero či Počúvadlo, ktoré počas leta praskali vo švíkoch.

Duchonka

O ochladenie vo vode bol veľký záujem aj počas víkendov, keď ľudia vyrážali na výlety či na chaty so záhradkou. To pravé osvieženie v tom čase ponúkali nielen mestské kúpaliská, ale aj rybníky a jazerá, kde vtedy ešte nehrozili zdravotné problémy.

Rodinky na pláž prichádzali s plnou výbavou vrátane slnečníkov, skladacích ležadiel (tzv. ruské/poľné postele) a obrích tašiek s desiatami, tí šťastnejší aj s látkovými ležadlami určenými do vody. Šťastlivci, ktorí zostávali v okolitých kempoch, sa potom po večeroch schádzali pri ohňoch, opekali špekáčiky a spievali trampské pesničky. Po zotmení sa niektorí osmelili aj na nočné kúpanie.

To často prebiehalo takzvane na Adama a Evu alebo bez plaviek, cez deň ale táborníci vzorne plávací úbor dodržiavali. Ženy však zďaleka nemali na výber z nespočetných druhov bikín a jednodielnych plaviek najrôznejších strihov, museli sa uspokojiť s obmedzenou ponukou československých obchodov.  Tie šťastnejšie si išli kúpiť moderné plavky do Maďarska. Dvojdielne plavky ale už existovali, zatiaľ čo páni exhibovali v adamkách čiže elastických plavkách slipového strihu.