Glukóza je však tiež hlavným cukrom obsiahnutým v krvi človeka. Označuje sa preto tiež krvný cukor. Je to najdôležitejší a nenahraditeľný zdroj energie pre všetky bunky ľudského tela. Bunky dokážu glukózu rozkladať a získavať z nej energiu. Tá je nutná pre fungovanie všetkých orgánov a pre každú prácu svalov. Krv privádza glukózu do všetkých častí tela. U zdravého človeka je množstvo glukózy v krvi stále. Je primerané potrebe buniek, ktoré si glukózu z krvi odoberajú.
Hladina krvného cukru v krvi sa nazýva glykémia. Udáva sa v jednotkách milimol na 1 liter (mmol/l). U zdravého človek glykémia nikdy neklesne pod 3,3mmol/l a nalačno nestúpne nad 5,5 mmol/l. Len krátko po jedle je trochu vyššia, ale do dvoch hodín už klesá pod 7,8 mmol/l a dostáva sa do rozmedzia 3,3-5,5 mmol/l. Glukóza sa do krvi dostáva dvomi cestami:
- z jedla
Väčšina potravín obsahuje glukózu, hoci nemajú sladkú chuť. Tráviace šťavy v črevách potravu štiepia na jednouché látky, medzi ktorými je aj čistá glukóza. Uvoľnená glukóza sa potom z čreva dostáva do krvi. Časť koluje krvou po celom tele, slúži bunkám ako zdroj energie. Druhá časť, ktorá je nadbytočná sa ukladá do zásob na „horšie časy“. Skladovacím miestom nadbytočnej glukózy je pečeň. Tá glukózu uschováva v úspornej „skladovacej“ podobe - vo forme látky nazývanej glykogén. Ten je zložený z mnohých jednotlivých molekúl glukózy.
- z glykogénu zo zásob v pečeni
Glukóza sa v pečeni iba neskladuje, ale tam aj vzniká novotvorbou z iných typov živín, najmä z aminokyselín a mastných kyselín. Vďaka súhre vstrebávania, ukladania do zásob a spätného uvoľňovania glukózy zo zásob do krvi zabezpečuje, že glykémia je stála a bunky môžu glukózu z krvi odoberať a chemicky ju spaľovať, kedykoľvek potrebujú energiu. Toto dokonalé hospodárenie s glukózou riadi niekoľko hormónov. Tvoria sa v špeciálnych bunkách, ktoré dokážu vyhodnotiť glykémiu. Keď stúpa, hormóny riadia hospodárenie tak, že sa glukóza ukladá do zásob. Keď glykémia klesá, hormóny dávajú pokyn na jej uvoľňovanie späť do krvi. Hospodárenie s glukózou riadi najmä hormón nazývaný inzulín. Tvorí sa beta bunkách, ktoré sú roztrúsené v zhlukoch nazývaných Langerhansove ostrovčeky v pankrease.
Inzulín sa v tele tvorí ustavične a plní dve funkcie. Po prvé, dáva pokyn k ukladaniu glukózy do zásob v pečeni. Najviac inzulínu sa teda tvorí v čase, keď glukóza stúpa a je treba ju uložiť a znížiť glykémiu. Druhou funkciou inzulínu je „odomykanie“ všetkých buniek v tele pre vstup glukózy. Túto funkciu má inzulín stále, nech je glykémia akákoľvek. Opačnú funkciu ako inzulín majú dva hormóny, ktoré dávajú pokyn k uvoľneniu glukózy zo zásob späť do krvi. Glukagón je hormón, ktorý sa tvorí v alfa bunkách v pankrease, hneď vedľa buniek vyrábajúcich inzulín. Adrenalín sa tvorí v nadobličkách, drobných žľazách umiestnených na horných okrajoch oboch
obličiek. Súhra inzulínu, glukagónu a adrenalínu zaisťuje v tele účinné hospodárenie s glukózou. Umožňuje jej prísun do celého tela, jej dobré spracovanie a využite a spoľahlivo udržuje hornú i dolnú neprekročiteľnú hranicu glykémie. Pri diabete toto hospodárenie nefunguje. Diabetes mellitus je porucha, pri ktorej glykémia stúpa.
Príznaky diabetu
Medzi najčastejšie varovné príznaky patrí:
- nadmerné močenie
- nadmerný smäd
- nadmerný príjem tekutín
- svrbenie
- vyčerpanosť, slabosť
- pretrvávajúci pocit hladu
- nižšia výkonnosť
- chudnutie bez známej príčiny
- poruchy ostrosti zraku
- kožné infekcie alebo infekcie pohlavných orgánov a mykózy
- plesňové ochorenie chodidiel
- nedostatok záujmu a koncentrácie
- pocit brnenia či pálenia v končatinách
- pomalé hojenie rán
- zvracanie a bolesť žalúdka
Niekedy môže ochorenie pretrvávať aj niekoľko rokov takmer bez príznakov, takže jedinou šancou na odhalenie je vyšetrenie krvi. Diabetici majú hladinu cukru nalačno (po minimálne osemhodinovom nejedení) viac ako 7,0 mmol/l.
