Čo je chronické žilové ochorenie?

Chronickým žilovým ochorením sa označujú rôznorodé chorobné stavy žilového systému dolných končatín s chronickým priebehom, ktorých pôvodnou príčinou je poškodenie žilovej steny. Prvými prejavmi býva najčastejšie bolesť, pocit ťažkých nôh, únava, napätie v nohách, nočné kŕče a opuchy.

Chronické žilové ochorenie je zápalové, postupne sa rozvíjajúce ochorenie. Prvé štádium môže byť dokonca bez vonkajších príznakov, prípadne sa na nohách môžu objaviť fialovomodré drobné žilky, či pavučinovité výraznejšie podkožné žilky. Viditeľné znaky vôbec nemusia zodpovedať stavu hlbokých žíl. Sú pacienti, ktorí majú len mierne symptómy v podobe opuchov nôh či bolestí, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. Naopak, pacienti s viditeľnými veľkými varixami nemusia mať žiadne ťažkosti. Pacient by mal preto navštíviť lekára – všeobecného lekára pre dospelých už pri prvých príznakoch ochorenia.

Žilový systém nôh

Ochorenie žilového systému nemusí byť len postihnutím povrchových žíl. Žilový systém nohy tvoria hlboké žily, ktoré sú ukryté vo svaloch a vedú asi 90 percent krvi a povrchové žily, ktoré tvoria asi 10 percent krvného zásobovania. Postihnutý môže byť iba povrchový alebo hlboký žilový systém, prípadne oba. Spojkami medzi nimi sú perforátorové žily, ktoré môžu byť tiež zasiahnuté. Pri nedostatočnej činnosti chlopní vnútri žíl vzniká reflux – obrátený tok krvi. Pri vyšetreniach ho treba hľadať v oboch žilových systémoch, opísať jeho začiatok, dráhu a koniec.

Rozvoj chronického žilového ochorenia

Spočiatku môže človek pociťovať len „ťažké nohy“, tlak v nohách, svrbenie, pálenie, nutnosť vykladať si nohy na stôl, príznaky sa zhoršujú v priebehu dňa, v letných mesiacoch, pri dlhom státí či cestovaní. Neskôr sa pridružuje opuch,  ukážu sa kŕčové žily – varixy. Podľa štúdií až polovici neliečených pacientov s dokázaným obráteným tokom krvi – refluxom v hlbokých alebo povrchových žilách prejdú metličkové varixy – teleangiektázie do štádia opuchov počas piatich rokov. V priebehu ďalších piatich rokov sa až 59 percentám neliečených pacientov vyvinie vred predkolenia!

V populácii mužov do 35 rokov má symptómy približne 11 percent z nich, v prípade žien 20 percent. Po päťdesiatke je to až polovica pacientov a vo vekovej kategórii nad 70 rokov až 75 percent populácie. S postupujúcim vekom súvisí aj prehlbovanie symptómov, nemusí to však byť pravidlom.

Kŕčové žily sa môžu skomplikovať zápalom, vznikom zrazeniny–trombu, ktorý môže viesť až k pľúcnej embólií a tiež prasknutím varixu a následným žilovým krvácaním!

Prvotnou príčinou chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia (tonusu) a následné rozšírenie žily. Tento proces čiastočne zamedzuje odtok žilovej krvi z dolných končatín.

Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. V povrchovom žilovom systéme dolných končatín sa hromadí krv a vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten prechádza aj do malých ciev. Krvný prietok sa spomaľuje, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo poškodzuje cievnu výstelku, vznikajú poruchy jej funkcií a následne zápal.

Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je priepustnejšia, plazma presakuje do okolia, lymfatické cievy sa preťažujú, nezvládajú transport a vzniká opuch. Zápal sa šíri zo žilovej steny do okolia, poškodzuje podkožné tkanivo, zhoršuje sa vyživovanie kože, zmeny môžu viesť až k vredu predkolenia.

Samostatnou skupinou v rámci chronického žilového ochorenia je chronická žilová nedostatočnosť. Je to stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k poškodeniu žilových chlopní (tie pomáhajú návratu krvi zo žíl do srdca). Žilový pretlak sa prenáša aj do malých ciev a kapilár, postupne sa objavuje chronický zápal s ďalšími možnými následkami.

Rizikové faktory vzniku chronického žilového ochorenia

Neovplyvniteľné
• dedičná predispozícia – varixy, vredy predkolenia, žilová tromboembólia či trombofília v rodinnej anamnéze
• vek - so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku chronických žilových ochorení narastá, v kategórii viac ako 65 rokov troj až štvornásobne oproti 40-ročným
• ženské pohlavie - najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria)
• tehotenstvo - (najmä opakované) a nárast hmotnosti počas neho; priberaniu sa prirodzene nedá vyhnúť, nárast však musí byť kontrolovaný
• väčšia výška – prináša väčší tlak vnútri žíl, ťažší transport krvi proti gravitácii
• prekonaná žilová trombóza – chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú osoby, ktoré v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak nebola včas a správne liečená)

Ovplyvniteľné
• nadváha a obezita
• nedostatok pohybu, dlhé sedenie, státie, ale aj neprimeraná svalová záťaž - nesprávne posilňovanie, silové športy a časté zdvíhanie ťažkých bremien, chôdza po mestskej dlažbe
• nedostatok vlákniny, častá zápcha - na cievy v podbrušku a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl
• nevhodné oblečenie a obuv - najmä tesná spodná bielizeň a obuv na vysokých opätkoch
• horúce prostredie - spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť
• fajčenie - vedie k zužovaniu a oslabovaniu stien ciev
• časté pridlhé sedenie počas cestovania alebo na toalete - zhoršený prietok krvi v žilách nôh v kombinácii so zvýšeným vnútrobrušným tlakom pri defekácii
• užívanie antikoncepcie alebo hormonálna liečba

Štádiá chronického žilového ochorenia

Chronické žilové ochorenie sa delí na jednotlivé štádiá podľa medzinárodnej klasifikácie CEAP. Klasifikácia žilových chorôb bola vytvorená na základe medzinárodnej dohody a zahŕňa nielen prejavy choroby (C = klinika), ale určuje aj etiológiu (pôvod, E = etiológia), lokalizuje zmeny (A = anatómia) a určuje patofyziologické aspekty choroby (P = patofyziológia).

C0 – vyšetrením a pohmatom nezistené žiadne znaky žilového ochorenia.

C0s – pocit ťažkých nôh, únava, pocit napätia a opúchania, horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, bolesti nôh a podobne.

C1 – prítomné rozšírenie sieťových žíl – metličky (teleangiektázie) alebo rozšírené drobné koncové žily.

C2 – prítomné kŕčové žily, varixy.

C3 – viditeľné opuchy.

C4 – zmeny na koži pripisované ochoreniu žíl – pigmentácia  a/alebo ekzém, lipodermatoskleróza, biela atrofia.

C5 – trofické zmeny na koži so zahojeným vredom predkolenia žilového pôvodu.

C6 – trofické zmeny na koži s aktívnym vredom predkolenia žilového pôvodu.

Diagnostika chronického žilového ochorenia

Najtypickejšou formou chronického žilového ochorenia sú najmä kŕčové žily – varixy a vred predkolenia. Najviac ľudí však trpí prejavmi choroby v raných štádiách – ťažobou v končatinách, pocitom pálenia, svrbením či bolesťou. Považujú ich však za bežný jav a k lekárovi prídu až vtedy, keď ich symptómy obťažujú, alebo si uvedomia svoju rodinnú záťaž a obávajú sa rozvoja ochorenia.  

Diagnostika sa opiera  o anamnézu  a fyzikálne vyšetrenie pacienta v stoji aj poležiačky. Vyšetrovacie metódy sa delia na tri stupne podľa zisteného klinického štádia ochorenia.

1. stupeň - klinické vyšetrenie: anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a eventuálne vyšetrenie pomocou vreckového Dopplerovho ultrazvukového prístroja
2. stupeň – neinvazívne vyšetrovacie metódy: podrobná duplexná sonografia (DUS) žilového systému dolných končatín, prípadne ďalšie vyšetrovacie metódy
3. stupeň – invazívne vyšetrovacie postupy: flebografia, priame merania žilových tlakov, CT, MR, intravenózny ultrazvuk (IVUS)
Vyšetrovací postup prvého stupňa vykonávajú praktickí lekári, internisti, chirurgovia či dermatológovia. Vyšetrovacie postupy 2. a 3. stupňa indikujú a vykonávajú špecialisti – angiológovia a angiochirurgovia. Niektoré diagnostické postupy sa robia len v špecializovaných centrách.

Klinické vyšetrenie – zisťujú sa subjektívne príznaky ochorenia (pocit ťažkých nôh, únavnosť dolných končatín, pocit horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, pocit, že „noha praskne“, bolesti opuchy). Lekár sa pýta na:
• čas, kedy sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie na konci dňa, čím je ochorenie závažnejšie, tým skôr sa bolesti objavujú aj počas dňa)
• polohu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie pri dlhodobom stoji alebo sede, ustupujú v ľahu a pri chôdzi)
• teplotu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie v lete alebo po teplom kúpeli)
• hormonálny stav (sú intenzívnejšie pred menštruáciou, počas tehotenstva alebo počas hormonálnej liečby)
Anamnéza – lekár pátra po rizikových faktoroch vzniku a rozvoja choroby
Fyzikálne vyšetrenie – prehliadkou sa zisťuje prítomnosť varixov, prípadných opuchov a rôznych farebných atrofických zmien kože a podkožia

Ultrazvukové vyšetrovacie metódy
• vreckový CW Dopplerov ultrazvukový prístroj – používa sa v rutinnej praxi pri zisťovaní niektorých refluxov, vyšetrenie sa robí u pacienta v stoji, ultrazvuková sonda sa prikladá pod uhlom 45 stupňov proti smeru krvného prúdu
• duplexná sonografia – je potrebná na zistenie priechodnosti žilového riečiska, spresnenie anatomických pomerov, je zlatým štandardom pri určení a lokalizácii refluxu. DUS sa robí u pacientov s výraznými opuchmi, kožnými zmenami či vredom a u všetkých pacientov pred plánovanou operáciou varixov

Nabudúce pokračovanie: Liečba chronického žilového ochorenia