Riziko mozgovej príhody sa prirodzene zvyšuje s vekom, obezitou, fajčením či nedostatkom pohybu. K týmto dobre známym faktorom však vedci pridali ďalší – spánok. Ak ráno vstávate vyčerpaní, podráždení a s pocitom, akoby ste vôbec nespali, vaše telo vám možno naznačuje vážne riziko. Práve nekvalitný spánok odborníci čoraz častejšie spájajú s možným vznikom cievnej mozgovej príhody.
Ako spánok ovplyvňuje mozog?
Počas noci striedame dve fázy spánku – REM fázu, typickú rýchlymi pohybmi očí a hlbokú NREM fázu. „Počas NREM si telo oddýchne, dýchanie je stabilné a srdce pracuje pokojne. To umožňuje telu a nervovému systému obnoviť rovnováhu a zotaviť sa zo stresu a únavy, ktorým sme čelili počas bdelosti. Počas fázy REM sa zvyšuje aktivita nervového systému, čo môže spôsobiť náhle zmeny v srdcovom rytme, pre náš srdcový systém teda predstavuje určitú záťaž,“ vysvetľuje MUDr. Jozef Koloň, primár špecializovanej nemocnice Vitalita v Lehniciach, ktorá sa venuje pacientom po mozgovej príhode.
Apnoe – tichý zabijak spánku
Chronické problémy so spánkom, najmä obštrukčné spánkové apnoe (OSA), sú závažnou hrozbou pre mozog. „OSA znamená, že pacient počas spánku prestáva na chvíľu dýchať kvôli blokáde dýchacích ciest, čím dochádza k opakovanému zníženiu okysličenia mozgu. Prejavuje sa hlasným chrápaním a častým nočným budením,“ objasňuje primár Koloň. Podľa štúdie publikovanej v časopise Neurology v roku 2023 toto ochorenie zvyšuje riziko mozgovej príhody až trojnásobne.
Nebezpečný je nielen krátky, ale aj príliš dlhý spánok
Výskumy ukázali, že aj iné poruchy spánku, ako napríklad krátky spánok (pod 5 hodín), problémy so zaspávaním, časté budenie alebo dokonca príliš dlhý spánok (viac ako 9 hodín) zvyšujú pravdepodobnosť mŕtvice až päťnásobne. Štúdia so skupinou 20-tisíc nespavcov odhalila, že títo mali o 54 % vyššiu pravdepodobnosť utrpieť cievnu mozgovú príhodu než dobre spiaci jedinci.
Liečiť spánok znamená chrániť mozog
Kvalitná diagnostika a liečba spánkových porúch by sa preto mala stať nevyhnutnou súčasťou prevencie mozgovej príhody. Americká asociácia srdca uviedla, že liečba obštrukčného spánkového apnoe pomocou CPAP prístroja, ktorý zabezpečuje kontinuálny pretlak v dýchacích cestách, môže znížiť riziko cievnych komplikácií až o 58 %. Odborníci však zdôrazňujú, že dôležité je riešiť všetky formy porúch spánku, najmä po prekonaní mozgovej príhody.
Rehabilitácia vracia stratený život
Mozgová príhoda nemusí znamenať koniec aktívneho života. Kľúčom k návratu do normálu je správna rehabilitácia. Zahŕňa multidisciplinárny prístup kombinujúci profesionálnu fyzioterapiu, logoterapiu i ergoterapiu. „My ergoterapeuti pacienta krok po kroku odznova učíme ako chytiť pohár, lyžičku, učesať sa, teda každodenné činnosti. Ich zvládnutie pravidelným nácvikom a špeciálnymi technikami mu umožní opäť viesť samostatný a kvalitný život,“ hovorí Zuzana Blaho Nagy, ergoterapeutka z Vitality.
Včasný začiatok je kritický
Rehabilitácia musí začať čo najskôr, ešte kým je pacient na lôžku v nemocnici. „Človek po cievnej mozgovej príhode často stratí schopnosť reči, no včasnou a pravidelnou logoterapiou sa aj jazykové schopnosti dokážu obnoviť. Čím skôr sa s ňou začne, tým je schopnosť mozgu vytvárať nové kompenzačné neurónové spojenia – neuroplasticita, aktívnejšia a šanca opätovne sa zaradiť do bežného života vyššia,“ vysvetľuje logopedička Valéria Červenková z Vitality. Ako dodáva, pozvoľným zdolávaním čiastkových cieľov dokáže rehabilitovaný pacient naozaj veľa. Vhodný je radšej pomalší a poctivý progres, ako naňho príliš tlačiť a výsledky uponáhľať. Telo a mozog potrebuje čas.
Kvalitný spánok je základ rehabilitácie
Dôležitou súčasťou rehabilitačného procesu je podľa psychologičky Annamárie Szevecsek zo špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach aj dobrá spánková hygiena. „Procesu regenerácie výrazne napomáha, ak mozog nezaťažujeme stresom z nedostatočného oddychu. Spánok umožňuje obnovu neurónových spojov a stabilizáciu pamäťových stôp, čo je dôležité pre zotavenie po CMP. Poruchy spánku môžu naopak prirodzené neurologické mechanizmy obnovy brzdiť a dokonca v kombinácii s ďalšími faktormi (vysoký krvný tlak, obezita, fajčenie a pod.) môžu zvyšovať riziko opakovaných cievnych mozgových príhod,“ varuje. Preto odporúča udržiavať pravidelný spánkový režim, vyhýbať sa elektronike pred spaním a v prípade vážnejších problémov vyhľadať špecialistu na spánkovú medicínu. V konečnom dôsledku platí jednoduché pravidlo – dobrý spánok rovná sa zdravší mozog a lepší život.
Zdroj foto: Freepik
