Význam zloženia výživy ešte narástol v posledných sto rokoch, keďže predtým bolo predsa len podstatnejšie mať čo k jedlu. Informácie o tom, čo, kedy, ale aj koľko toho zjesť, aká je kvalita potravín či v akom životnom prostredí boli dopestované patria k stále vyhľadávanejším.
Prečo je vhodné venovať pozornosť tomu čo, kedy a koľko jeme?
Pomôžme si pohľadom do zdravotníckych štatistík. Stále častejšie zjeme viac, ako potrebujeme. Potom si náš organizmus nedokáže poradiť s nadbytkom jedla inak, než že ho uloží do tukových zásob. Zdravotným dôsledkom je nadváha a obezita, ktoré patria k strašiakom číslo jeden. Princíp vytvárania tukových zásob, podobne ako u zvierat, mal svoju logiku v období lovcov a zberačov, ako aj v stredoveku, keď v zime alebo počas vojen nebol dostatok potravy. Organizmus tak čerpal energiu práve z týchto zásob. Historicky sa náš organizmus naučil šetriť energiou a uschovávať si jej nadbytok na horšie časy. Avšak v súčasnosti horšie časy neprichádzajú, a tak trpíme nadváhou a obezitou. Tieto „symboly blahobytu“ majú pritom desivé zdravotné účinky.
Vplyv vedy na naše stravovanie
Súvislosť medzi množstvom prijatej stravy, nadváhou a zdravotnými komplikáciami je jednoznačne preukázaná. K najčastejším príčinám úmrtia v Slovenskej republike patria ochorenia srdca a ciev, teda výživou zásadne ovplyvniteľné choroby. A to nielen prostredníctvom skonzumovaného množstva, pretože nadváha a obezita sú samostatnými rizikovými parametrami, ale aj zložením stravy a najmä kvalitou tukov v nej, ktoré zodpovedajú za „upchávanie ciev cholesterolom“. Práve na príklade tohto ochorenia môžeme vidieť, ako sa vďaka poznatkom vedy môžu meniť odporúčania v oblasti výživy.
Pamätáte si, ako bola pred dvadsiatimi rokmi zakazovaná nadmerná konzumácia vajíčok? Vajcia sa považovali za jeden z hlavných zdrojov cholesterolu, a ten zas mal spôsobovať infarkt a ďalšie srdcovo-cievne ochorenia. Cholesterol je prirodzená súčasť živočíšnych potravín. Dnes už zásluhou vedcov vieme, že existuje nielen „zlý“, ale aj „dobrý“ cholesterol a že o hladine cholesterolu v krvi nerozhoduje množstvo, koľko ho prijmeme v potrave, ale zloženie tukov, ktoré konzumujeme, a ktoré paradoxne žiadny cholesterol nemusí obsahovať.
Nádorové ochorenia a výživa
Častou príčinou úmrtí v našom regióne sú nádorové ochorenia. Aj v tomto prípade sa už ako nevyvrátiteľný ukazuje vplyv výživy na ich rozvoj. Preto by konzumácia zeleniny a ovocia, s množstvom vitamínov, enzýmov, prírodných farbív a vláknin z nich, mala byť samozrejmá. Rovnako aj obmedzenie nadmerného príjmu červeného mäsa a tučných výrobkov. Opäť sa tak dostávame k výžive a jej zloženiu. V neposlednom rade zloženie výživy priamo vplýva aj na vznik a rozvoj cukrovky 2. typu.
Vidíme, že naše stravovacie správanie a zloženie výživy má zásadný vplyv na naše zdravie. Malo by to byť dostatočným dôvodom na to, aby sme sa zaujímali o to čo, kedy, v akej kvalite a v akom množstve zjeme.
Pre vhodnú skladbu našej stravy je dôležité nielen sledovať obaly potravín, ich zloženie, ale aj pravidelne kontrolovať vplyv stravovania na náš zdravotný stav. Strava by mala zodpovedať zdravotnému stavu a mala by pomáhať zlepšovať celkovú kondíciu organizmu, nie mu škodiť. Informácie o výžive treba čerpať zo serióznych zdrojov a nepodliehať módnym trendom. Naše telo podlieha fyzikálnym zákonom. Nemôžeme teda chudnúť bez vydávania energie a byť zdravý bez vyváženého životného štýlu ako celku. Vo vzťahu k výžive používajme zdravý rozum, tak ako ho používame vo vzťahu k iným veciam. Zázraky sa nedejú, a to ani vo výžive.
