Alergia môže vzniknúť v priebehu života. Najčastejšie sa prejaví do tridsiateho roku života. Niekedy už v rannom veku. Na celom svete má viac ako 600 miliónov ľudí alergickú nádchu. Za posledných 20 rokov sa výskyt alergickej sezónnej nádchy v mestách zdvojnásobil a na vidieku až strojnásobil.
• Vodnatá nádcha, zdurenie slizníc nosa, zápal očných spojoviek, slzenie a niekedy až dráždivý kašeľ, či sťažené dýchanie. A kým pri dospelých si povieme, že toto obdobie musia nejako vydržať, v prípade alergických detí je to vážnejší problém.
• Najčastejšie sa vyskytuje alergia na peľ tráv, na jar začína obdobie, kedy vzduch vonku spestria lietajúce semienka topoľov, ktoré dokážu aj zdravým ľuďom strpčiť pobyt v prírode.
• Alergik má ťažkosti od skorej jari až do neskorej jesene. Ak sa vyskytne neliečená alergia, často je topoľ len prvým spúšťačom. Môže sa k nej pridružiť aj alergia na iné stromy, či buriny. V horšom prípade prerastie časom až do astmy.
• Alergia sa pritom môže vyskytnúť aj počas života, no najčastejšie sa prejaví v ranom detstve. Veľkú úlohu hrá dedičná predispozícia, ale aj prostredie, v ktorom dieťa žije. Po stanovení diagnózy treba alergickým príznakom predchádzať.
Alergia naša každodenná
Alergia je chronická zápalová reakcia na slizniciach či na koži, ide o neprimeranú reakciu organizmu na alergény v našom prostredí. Alergickou nádchou trpí až 40 % detí a 30 % dospelej populácie. Alergiou na pele trpí predovšetkým dýchacie ústrojenstvo. Peľové zrná obsahujú samčie bunky – rastlinné spermie. Pre nás je dôležité, že peľ obsahuje alergizujúce bielkoviny. Peľové zrná sú veľmi malé, ich priemerná veľkosť je 0,05 mm, a preto ich zrakom nevidíme. Peľové zrná sa dostávajú k samičím bunkám dvoma spôsobmi: tie najmenšie sa roznášajú vetrom a rastliny (vetroopelivé) ich produkujú v obrovských množstvách, väčšie a ťažšie zrná prenáša hmyz (hmyzoopelivé rastliny). Peľ vetroopelivých rastlín je rozhodujúcou príčinou sezónnej alergie. Peľ vetroopelivých rastlín sa roznáša pomocou vetra na veľké vzdialenosti. Alergici tak môžu reagovať aj na peľ rastlín, ktoré nerastú v ich bezprostrednej blízkosti. Príkladom sú peľové zrnká ambrózie, ktoré dokážu na jeseň vzdušné prúdy transportovať aj do vzdialenosti 50-100 km.
Peľová sezóna
Peľovú sezónu môžeme v našich podmienkach rozdeliť na tri obdobia, kedy v každom z nich prevláda iná skupina alergénov. Najčastejšími sprievodcami alergií sú pele drevín, tráv a burín.
• Jarné – Počas jarného obdobia sa v ovzduší vyskytuje najmä peľ drevín. Peľ brezovitých stromov je veľmi agresívny a počet precitlivených pacientov sa zvyšuje. V našej zemepisnej oblasti sem patrí predovšetkým peľ liesky, jelše a brezy. Brezy sú veľmi prispôsobivé a odolné a ich peľové zrnká sa prenášajú aj na veľké vzdialenosti a dlho pretrvávajú v ovzduší
• Letné - V druhej polovici jari až prvej polovici leta sa hlási o slovo peľ obilnín a tráv. Alergia na peľ tráv je u nás najrozšírenejšia – trpí ňou asi 50 % pacientov so sennou nádchou. Vrchol pelenia tráv býva na prelome jari a leta (od polovice mája do polovice júna), v horských oblastiach môže byť tento peľový vrchol posunutý až o mesiac neskôr.
• Jesenné – V období vrcholiaceho leta a skorej jesene je hlavnou alergizujúcou zložkou ovzdušie plné peľu bylín, hlavne ambrózie a paliny.
Pre alergikov na peľ sú najnebezpečnejšie horúce, suché a veterné letné dni. Takéto počasie totiž napomáha šíreniu peľu. Naopak dážď zráža peľ k zemi a znižuje riziko ťažkostí. Neplatí to ale za každých okolností – po niektorých búrkach sa môže množstvo trávových alergénov zvýšiť. Búrka spôsobuje rozpad peľových zŕn a uvoľnenie menších alergických častíc do ovzdušia.
Príznaky peľovej alergie
Príznaky peľovej alergie sú najčastejšie sústredné na nos, dýchací systém a oči. Nechýba ani nádcha, svrbenie očí a nosa, často s dýchacími ťažkosťami, ktoré môžu časom prerásť do astmy. Neliečená alergická nádcha až v 40 % prechádza do prieduškovej astmy. Astma sa prejavuje sťaženým dýchaním, najmä pri výdychu, pískaním, suchým kašľom a ťažobou na hrudníku. Najčastejšie sa objavuje v prírode, v spánku, nadránom, pri telesnej námahe a po zjedení alergickej potraviny.
Ako sa brániť proti alergii?
• obmedziť vychádzky z domu za slnečných a veterných dní (najvhodnejšou časťou dňa pre pohyb mimo domov je skoré ráno, naopak maximum peľov býva v ovzduší okolo obeda),
• pre vychádzky využiť dážď či doby tesne po daždi, kedy je v ovzduší minimálne množstvo peľu,
• vyhýbať sa okraju lesa fungujúcemu ako filter, v ktorom sa koncentruje peľ (naopak vo vnútri v lese býva peľu veľmi málo),
• tráviť čas pri vodných plochách (radšej s piesočnými alebo kamenistými okrajmi, ale nie s trávnatými brehmi),
• využívať v domácnosti i na pracovisku čističky vzduchu
• pri jazde autom nevetrať oknom, ale si zaobstarať vzduchový filter,
• zamedziť účasti alergických detí na školských brigádach na poli či zberu liečivých rastlín,
• osprchovať sa, umývať si vlasy pred spaním, aby ste odstránili pele
• odstrániť koberce (často vysávať)
• bielizeň nesušiť vonku
• Ak sa zdržiavate vonku, je dôležité chrániť si oči slnečnými okuliarmi, mať prikrývku na vlasoch. Po príchode domov je vhodná sprcha a umytie vlasov.
