O ich používaní u starovekých národov však vieme veľmi málo. Zdá sa, že starovekí obyvatelia Mezopotámie a Ríma mali podobný prístup, keď opisovali menštruáciu: naprosté vyhýbanie sa téme. Cez štyri tisícky rokov zaznamenanej histórie, pol tucta rôznych kultúr a takmer nikto nezanechal písané záznamy, ktoré by hovorili o tom, čo ženy používajú počas svojich dní. Hlavným dôvodom bude zrejme fakt, že všetky záznamy pochádzajú od mužov, ktorí - ak si vôbec boli vedomí ženských biologických procesov - zrejme nepovažovali za dôležité napísať čo i len jedinú zmienku na kamenné monumenty, ktoré boli následne vyzdvihnuté ich otrokmi. Iným možným vysvetlením je neznalosť problematiky alebo strach o nej hovoriť.
Až v 10. storočí nášho letopočtu sa v byzantskej encyklopédii Suda hovorí o gréckej žene Hypatii, ktorá žila vo štvrtom storočí nášho letopočtu. O nej sa môžeme dočítať, že po jednom zo svojich obdivovateľov hodila "menštruačnú handru", aby sa nechceného ctiteľa zbavila.
Než boli vynájdené jednorazové menštruačné vložky, väčšina žien na zachytávanie krvi používala kusy látky, bavlnu a ovčiu vlnu, ktoré rôznymi spôsobmi pripevnili k telu. Tie sa potom pracne prali a vyvárali. Bohatšie ženy si ich pripevňovali koženými pásmi, tie chudobnejšie si museli poradiť inak. Niektoré si museli vystačiť aj s králičou kožušinou, kusom machu alebo hrsťou suchej trávy. Spodné nohavičky sa totiž bežne nenosili až do 19. storočia, takže vložky sa do nich nedali pripevniť. Okrem menštruačných pásov sú v Európe známe aj menštruačné košele. Tie pripomínali dnešné "body" len s tým rozdielom, že sa v rozkroku nezapínali na patentky ale zaväzovali.
Prvé vložky na jedno použitie vynašli zdravotné sestry, keď hľadali spôsob, ako zastaviť nadmerné krvácanie na bojisku. Boli vyrobené vo Francúzsku z vlnených ovínadiel, výborne absorbovali tekutinu a boli natoľko lacné, že sa po použití mohli vyhodiť. Komerční výrobcovia využili túto myšlienku a v roku 1888 uviedli na trh prvé jednorazové vložky určené širokej verejnosti. Pre ženy však boli dosť drahé, preto naďalej používali svoje tradičné metódy. Až počas nasledujúcich niekoľkých rokov sa vložky stali bežnou súčasťou života.
https://femme.sk/index.php/zdravie/ine/item/7542-historia-menstruacnych-vloziek#sigProIddc5b3c3279
Pôvodné jednorazové vložky boli bavlnené alebo vlnené obdĺžniky s vložkou, ktorá absorbovala tekutinu. Vložka mala vpredu a vzadu predĺžené konce, aby sa dala zastrčiť do špeciálneho pásu, ktorý sa nosil pod spodným prádlom. Tento typ vložiek však bol neslávne známy tým, že mal tendenciu z určeného miesta vykĺznuť.
Až o niekoľko rokov neskôr boli vložky zospodu doplnené o lepiaci pás, ktorý ju držal uprostred spodných nohavičiek. Tento typ sa stal pre ženy najobľúbenejším používaným prostriedkom hygieny počas menštruácie. Vložky upevnené na páse našťastie zmizli zo scény na začiatku 80. rokov.
Počas posledných dvadsiatich rokov sa priemysel dámskej hygieny rozvinul míľovými krokmi. Preč sú tie roky, kedy ženy nosili objemné pásy a v nich vložky hrubé takmer ako detské plienky. Objavili sa savejšie materiály, vložky dostali lepší tvar, a vďaka tomu sú pohodlnejšie a praktickejšie ako kedykoľvek v minulosti.
