Na Slovensku trpí veľké množstvo ľudí alergickou nádchou, astmou, atopickým ekzémom či potravinovými alergiami
Alergie môžu zasiahnuť oveľa hlbšie, než si mnohí uvedomujú – ovplyvňujú nielen dýchanie, ale aj pokožku, trávenie a psychiku. „Kontakt s potravinovým alergénom nemusí vyvolať reakciu hneď, telo môže zareagovať až neskôr – napríklad ekzémom, svrbením alebo bolesťou brucha,“ upozorňuje farmaceutka Mgr. Pavla Horáková, špecialistka na chronické ochorenia v MojaLekáreň.sk. Kýchanie, upchatý nos a slzenie očí – to všetko sú príznaky, ktoré môžu byť len začiatkom. Alergia sa môže stať dlhodobým problémom, ktorý výrazne ovplyvňuje kvalitu života. Niekedy voľne dostupné lieky nestačia, pomôcť môžu bylinky, správne dýchanie alebo „obyčajná“ Vincentka. Odborníčka vysvetľuje, prečo by sa alergici mali zaujímať o svoj mikrobióm a ako správne reagovať na alergické prejavy.
Je vôbec možné alergii predchádzať – existuje prevencia?
Áno, do určitej miery je možné vzniku alergií predchádzať, najmä v detskom veku – hoci úplne zabrániť ich rozvoju nie je vždy možné, pretože svoju rolu zohráva aj genetika. Kľúčové je podporovať zdravú črevnú mikroflóru, dojčiť čo najdlhšie, zavádzať príkrmy postupne medzi 4. a 6. mesiacom života, nepreháňať to so sterilným prostredím, vyhýbať sa zbytočnému podávaniu antibiotík v ranom veku a udržiavať zdravé prostredie bez dymu, smogu a iných dráždivých látok. Dôležitý je aj primeraný kontakt s mikroorganizmami.
Ktoré faktory môžu alergiu zhoršiť?
Aj keď sa cítite dobre, alergia sa môže zhoršiť v čase oslabenia organizmu – napríklad po chorobe, pri vyčerpaní alebo pri kontakte s viacerými alergénmi naraz. Netreba zabúdať ani na psychiku – stres oslabuje imunitný systém a môže vyvolať alergickú reakciu, bez toho, aby sme si to uvedomili.
Ktoré antihistaminiká sú najlepšie pri bežných príznakoch a kedy už nestačia?
Antihistaminiká prvej generácie (napríklad Fenistil, Prothazin, Dithiaden) pôsobia rýchlo, ale často spôsobujú ospalosť. Ich účinok je krátkodobý, takže vyžadujú častejšie dávkovanie. Novšie antihistaminiká (napr. Zyrtec, Claritine, Xyzal) majú dlhší účinok, netlmia nervový systém a stačí ich užívať raz denne. Zároveň pôsobia aj protizápalovo, a preto sú vhodnejšie na bežné používanie. Prvá generácia však môže pomôcť pacientom, ktorí v noci trpia svrbením a zle spia. Lokálne formy – kvapky, gély či spreje – sú šetrnejšie k telu. Ak má niekto silnejšie reakcie alebo viac typov alergií, je potrebné nastaviť liečbu individuálne u alergológa.
Dávkovanie voľnopredajných liekov – čo sa stane pri prekročení?
Pri prekročení odporúčanej dávky sa zvyšuje riziko vedľajších účinkov a zaťažujú sa pečeň aj obličky, čo sa môže časom prejaviť ďalšími problémami. U liekov proti alergii však nevzniká závislosť – na rozdiel od nosových sprejov proti upchatiu nosa, ktoré môžu pri dlhodobom používaní spôsobiť tzv. sanorinizmus (závislosť).
Pomáha iba farmakologická liečba, alebo existujú aj prírodné alternatívy a prevencia?
Bylinky ako harmanček, nechtík alebo perila majú výborné účinky. Skvelým pomocníkom je domáci inhalátor – najlepšie s Vincentkou alebo kvapkou tea tree oleja. Inhalácia pomáha deťom, seniorom aj dospelým. Veľmi dôležitý je zdravý črevný mikrobióm – podpora pomocou probiotík, vitamínu C a D, rakytníka a vyváženej stravy. Imunita sa začína v črevách! Po návrate zvonku je dobré si umyť tvár a prezliecť sa, aby sme sa zbavili čo najviac alergénov. Častejšie umývanie vlasov, najmä ak sú dlhšie, je tiež veľmi užitočné. Ako prevencia poslúžia aj očné kvapky a nosové spreje s obsahom ectoinu – táto látka vytvára ochrannú bariéru na slizniciach, zmierňuje pálenie, svrbenie a začervenanie. Je vhodná aj pre deti, tehotné ženy či osoby citlivé na bežné antihistaminiká a je bez významných nežiaducich účinkov. Použitie je možné aj dlhodobo. Pri alergiách odporúčam aj inštaláciu protipeľových sieťok do okien a kvalitnú čističku vzduchu. Tieto opatrenia by mali byť v hlavnej sezóne pre alergikov samozrejmosťou – významne totiž zmierňujú nepríjemné prejavy alergií.
